Dĺžku dočasnej práceneschopnosti (PN) ovplyvňujú regionálne rozdiely, mzdová úroveň aj výška finančnej náhrady. Slováci v roku 2023 v priemere maródovali 45 dní, vyplýva zo štúdie Konfederácie odborových zväzov (KOZ).
„Ak porovnáme desať okresov s najvyšším priemerným percentom PN a najdlhším trvaním PN, v oboch vystupujú okresy Čadca, Kysucké Nové Mesto, Sobrance, Poprad, Kežmarok a Spišská Nová Ves. Okresy sú ale navzájom veľmi odlišné. Preto je dôležité analyzovať príčiny stavu ešte predtým, než sa prijmú opatrenia, nieto ešte plošne platné pre celé Slovensko,“ uviedla KOZ.
Na dĺžku PN môže mať vplyv aj výška finančnej náhrady, keďže jej nízka suma rýchlejšie motivuje ľudí vrátiť sa do práce. Problémom je ale aj to, že nízka finančná náhrada odrádza pracujúcich liečiť sa, čo môže viesť k zvýšenému výskytu chronických chorôb a zvyšovaniu dĺžky priemernej PN. Rovnako to môže prispieť aj k nižšej produktivite firmy, pretože chorí zamestnanci nepodávajú plnohodnotný výkon.
Faktorom je takisto mzdová úroveň, keďže najmä v regiónoch s nižšími platmi je pre zamestnancov výhodnejšie viac maródovať, nakoľko strata na zárobku nie je taká vysoká a dokážu ju kompenzovať aj znížením výdavkov. Vyššia ochota nízkopríjmových Slovákov „dať sa vypísať“ ale automaticky neznamená zneužívanie, rovnako ako nižšia ochota ľudí s vyššími príjmami „dať sa vypísať“ neznamená, že nemajú zdravotné problémy, ktoré by mali riešiť.
Ďalšie dôležité správy
