Obhajoba
Stratégiu a argumenty obhajoby podrobne popisuje kniha „Proces s dr. J. Tisom“ (Tatrapress, 1990), ktorá obsahuje aj spomienky, zápisky a reči obhajcu Ernesta Žabkaya. Silnejšiu pozíciu obhajoba zastávala v bode rozbitia Československa, na ktorý sa obžaloba sústredila azda najviac.
Bývalý prezident síce bol dlhoročným autonomistom bojujúcim sa určitu formu samosprávy pre Slovensko, za rozdelenie krajiny však otvorene nebojoval. „Treba objektívne konštatovať, že [...] obvinenie z rozbíjania ČSR a povolania nemeckých vojsk na Slovensko neboli podložené pravdivými faktmi, ale zakladali sa na príležitostných propagandistických Tisových vyjadreniach. To však neznamená, že aj za tieto udalosti nenesie Tiso primeraný podiel svojej politickej a morálnej zodpovednosti,“ povedal I. Kamenec už dávnejšie pre denník SME.
„Zväčša sa vedel obratne brániť a svojim britkými odpoveďami či argumentmi neraz vyviedol z rovnováhy cholerického predsedu súdu Igora Daxnera,“ píše I. Kamenec v knihe Tragédia politika, kňaza a človeka.
Tiso vo svojich vystúpeniach prizvukoval to, že sa vo svojich krokoch riadil tým, čo bolo najlepšie pre Slovákov. A že jeho spolupráca s Nemeckom bola nevyhnutná v rámci politiky „menšieho zla.“ Teda snahou o záchranu národa pred katastrofou: najprv pred rozdelením Slovenska medzi Poľsko a Maďarsko, neskôr obsadením nemeckými vojskami. Hovorila o lepších materiálnych životných podmienkach na vojnovom Slovensku.
Zachránený František Debnár z Ostrého Grúňa vypovedá v procese s J. Tisom Zdroj: Múzeum SNP
Nie všetko zlo sa dialo pod nátlakom silnejšieho Nemecka. Fakticky fašistický program mala HSĽS aj pred marcom 1939, kedy samostatný štát vznikol. Ak by Tiso robil len to najnutnejšie zlo, bez ktorého by Nemecko v krajine zrejme zakročilo, asi by od A. Hitlera nedostal najvyššie vyznamenanie.
Takisto vojenský útok na ZSSR, ktorý iniciatívne vyhlásil Tisov minister Vojtech Tuka, „ochranná” zmluva s Nemeckom nevyžadovala. Napríklad Bulharsko sa za podobných okolností útoku nezúčastnilo. J. Tiso dokonca aj po smrti A. Hitlera prejavoval oddanosť nemeckému nacizmu, keď poslal gratulačný telegram Hitlerovmu nástupcovi Dönitzovi.
Tvrdenia o Tisovej nevedomosti zasa vyvracal spoluobvinený Alexander Mach a v prípade potlačenia povstania s pomocou Nemecka to spravil niekdajší minister obrany Ferdinand Čatloš, či bývalý generál nemeckej SS Hermann Höffle. Slabinou obhajoby bol najmä fakt, že J. Tiso nad svojimi činmi ani raz nevyjadril ľútosť.
Trest smrti
Národný súd uznal Tisa vinného z množstva skutkov – búrania demokracie v Československu, založenia polovojenskej Hlinkovej gardy, vystupovania proti mobilizácii armády v čase ohrozenia Československa, rokovania s Hitlerom a Ribbentropom o odtrhnutí Slovenska, zavedenia fašistického režimu podľa nemeckého vzoru, vojenskej podpory Nemecka, odovzdanie slovenských tovární na výrobu zbraní Nemeckej ríši, radikálne riešenie židovskej otázky, súhlas s vyhlásením časti Slovenska za operačné územia nemeckých vojsk a mnohých iných.
Už nebohý historik Milan Zemko prizvukoval, že išlo hlavne o vlastizradu, zradu na povstaní a kolaborantstvo. Nie ani tak o osud miestnych Židov, ktorí boli rámci procesu skôr druhoradí.
Dobová televízna reportáž o rozsudkoch pre J. Tisa, ako aj R. Berana a členov jeho vlády
Rozsudok, ktorého prepis je dostupný aj na internete, vychádza tiež z postoja, že „Vodca“, ako sa Tiso po vzore Hitlera nechal oslovovať, nesie zodpovednosť za skutok svojich podriadených. Nátlak Nemecka pritom môže byť poľahčujúcou okolnosťou, nestačí však na úplné vyvinenie sa zo zločinov režimu, ktorého bol hlavným predstaviteľom.
Žiadať pre Tisa úplné oslobodenie by bolo podobné ako napríklad žiadať nevinu pre úradníkov manipulujúcich verejné obstarávania na nátlak politikov. Aj keď ich spoluvina je nespochybniteľná.
Trest smrti pre bývalého prezidenta bol ale prísny, najmä v porovnaní s trestom ministra vnútra Alexandra Macha, ktorý dostal „len” 30 rokov a v skutočnosti odsedel ešte menej.
„Kolaborantskí vodcovia okupovaných štátov tento trest dostávali bežne,“ hovorí o treste smrti K. Zavacká. Myslí tým napríklad aj deväťdesiatročného francúzskeho maršala Pétaina, ktorého od jeho vykonania uchránila len jeho minulosť národného hrdinu z prvej svetovej vojny.
Obžalovaný Jozef Tiso pred súdom Zdroj: Múzeum SNP
Jozefa Tisa popravili tri dni po vynesení rozsudku 18. apríla 1947. Teda presne pred sedemdesiatimi rokmi.
