Štvordňový pracovný týždeň by pre zamestnávateľov bol problémom, pretože by prehĺbil súčasný nedostatok pracovnej sily. Kratší pracovný čas by sa podľa nich mal riešiť formou kolektívneho vyjednávania. Odborári naopak v znížení počtu pracovných hodín vidia riešenie nedostatku pracovníkov. Vyplýva to z reakcií zamestnávateľských organizácií a komôr, ako aj odborárov.
„Dlhodobým problémom zamestnávateľov, na ktorý neustále upozorňujeme, je nedostatok pracovnej sily. Ak by o štvordňový pracovný týždeň požiadalo súčasne viacero zamestnancov, mohol by výpadok ešte výraznejšie umocniť túto zložitú situáciu. Pre určitý typ pracovných pozícií, najmä v nevýrobnom sektore, je za určitých podmienok možné skrátiť pracovný čas na pracovisku, avšak kratší pracovný týždeň by firmám, ktoré majú napr. nepretržité prevádzky, v súvislosti s prijímaním nových ľudí spôsobil vyššie náklady či zvýšenú administratívu,“ uviedla Miriam Filová, hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR.
„Nestotožňujeme sa s názorom, aby bol kratší pracovný čas prikázaný centrálnym spôsobom. Sme toho názoru, aby sa tento inštitút upravoval formou kolektívnych vyjednávaní, kde už dnes majú mnohé firmy vo svojich kolektívnych zmluvách dohodnutý kratší pracovný týždeň, ako je štandardný pracovný čas,“ zdôraznila hovorkyňa AZZZ.
Štvordňový pracovný týždeň by mal podľa generálneho sekretára Republikovej únie zamestnávateľov Martina Hoštáka „nedozerné následky“ na schopnosť firiem plniť zákazky a zásadne by zhoršil situáciu na trhu práce, na ktorom chýba takmer 100 000 zamestnancov. „Experimenty zo zahraničia (Island, Belgicko) nepotvrdili opodstatnenosť takýchto sociálnych pokusov a pracovný týždeň zostal päťdňový,“ podčiarkol Hošták.
„Zavedenie štvordňového pracovného týždňa by zvýšilo potrebu ďalších zamestnancov, najmä v odvetviach s nepretržitou prevádzkou, ako je energetika či doprava. Takáto zmena by si na celonárodnej úrovni vyžiadala doplnenie desiatok tisíc nových pracovníkov, čo nie je reálne zabezpečiť,“ priblížil Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy.
Skrátenie pracovného týždňa nevítajú ani agropotravinári. „Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora rozhodne nepodporuje úvahy o skrátení pracovného týždňa na štyri dni. Takýto zásah do dĺžky trvania pracovného času v našom segmente vôbec neprichádza do úvahy. Poľnohospodárstvo a potravinárstvo dlhodobo zápasia s nedostatkom zamestnancov, a preto sú firmy nútené využívať na prácu v sektore aj cudzincov, brigádnikov alebo napríklad ovocinári zaviedli práve pre nedostatok pracovníkov formu samozberov v sadoch. Preto sa v agropotravinárstve skôr hľadajú možnosti, ako do pracovného procesu zapojiť viac ľudí, než im uberať čas strávený v práci,“ dodala hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.
Aj Potravinárska komora Slovenska odmieta podľa slov jej riaditeľky Jany Venhartovej návrhy na skrátenie týždenného pracovného času. „Podľa dát OECD z roku 2022 je ročne na Slovensku odpracovaných menej hodín, ako je priemer OECD, a aj menej ako v ostatných krajinách V4. Už v súčasnosti pripúšťa Zákonník práce tam, kde to povaha práce dovoľuje, dohodnúť pracovný pomer na kratší pracovný čas, prípadne pružný pracovný čas. Mnohí zamestnávatelia zároveň umožňujú zamestnancom prácu z domu či iné benefity,“ doplnila Venhartová.
„Často sa u nás objavuje tvrdenie, že nemôžeme skracovať pracovný čas, pretože na Slovensku máme vysoký nedostatok pracovnej sily. A práve zníženie pracovných hodín môže byť riešením nedostatku pracovnej sily,“ dodala Martina Nemethová, hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov SR.
Keď sektory trpia nedostatkom pracovnej sily, vysokými nákladmi spojenými s neobsadenými pozíciami a potrebou využívať agentúrnych pracovníkov, bolo by sa podľa nej treba spýtať, prečo v prvom rade dochádza k nedostatku pracovnej sily. „Odpoveď v mnohých prípadoch súvisí s neudržateľnou prácou, nadčasmi, ťažkými fyzickými podmienkami a nízkou mzdou. Riešením môže byť práve skrátený pracovný čas,“ uzavrela hovorkyňa KOZ SR.
Ďalšie dôležité správy
