Od prvého desaťročia nového milénia nastalo pre zamestnancov ťažké obdobie. V dôsledku globálnej finančnej krízy v rokoch 2007 až 2009 zostalo približne sedem percent pracovnej sily v klube bohatých krajín OECD bez práce. Rast miezd bol slabý a príjmová nerovnosť neúprosne rástla, uvádza The Economist.
Veľa sa však zmenilo. Pre pracujúcich nastal zlatý vek. Práca je čoraz vzácnejšia a lepšie odmeňovaná, najmä tá manuálna, ktorú je ťažké nahradiť technológiou. Vlády podporujú požiadavky na vyššie mzdy a pravdepodobne v tom budú pokračovať. Umelá inteligencia poskytuje pracovníkom, najmä tým menej kvalifikovaným, zvýšenie produktivity, čo by mohlo viesť aj k vyšším mzdám. Tam, kde je nedostatok pracovnej sily, je pravdepodobnejšie, že používanie pokročilých technológií zvýši platy. Výsledkom bude transformácia trhu práce.
Faktom je, že počet obyvateľov v produktívnom veku v Číne teraz klesá. Geopolitická nestabilita robí outsourcing oveľa menej zaujímavým, aj keď chudobné krajiny majú svoje kapacity. Bohatý svet však čelí nedostatku zamestnancov. Z najnovšieho prieskumu personálnej agentúry ManpowerGroup v 41 krajinách vyplýva, že 77 percent firiem má problémy s obsadzovaním jednotlivých pozícií, čo je dvakrát viac ako v roku 2015.
Spoločnosti si prácu začali naozaj ceniť. Prieskum medzi malými americkými firmami zistil, že viac ako 90 percent hľadá zamestnancov, ktorí by im vyhovovali. V Nemecku, kde ekonomický systém za posledný rok stagnuje, sa na úradoch práce nahromadilo približne 730-tisíc voľných pozícií.
Byť zamestnancom sa oplatí aj bez zásahu politikov, no aj tí sa činia. Väčšine krajín v rámci OECD a USA sa podarilo v dôsledku rekordnej inflácie zvýšiť minimálne mzdy. V bohatom svete sa navyše míňajú bilióny dolárov v snahe urýchliť prechod na čistú energiu, znížiť závislosť od Číny a vytvoriť nové pracovné miesta. Hoci sa takéto dotácie väčšinou ocitnú vo vreckách korporácií, niečo sa vždy ujde aj zamestnancom.
Ďalšie dôležité správy
