Pracovné prostredie nikdy nebude dokonalé, v poslednom čase nesie skôr označenie toxické. Jedným z najnovších trendov, ktorý vyvoláva obavy, je jav nazývaný „glossing“. Portál indy100.com ho opisuje ako situáciu, keď zamestnávateľ, manažér alebo ktokoľvek na vyššej pozícii ignoruje problémy a naoko ich nahrádza pozitívnym prístupom. Namiesto toho, aby čelil skutočným problémom, manažér ich bagatelizuje a prezentuje falošný obraz optimizmu.
Podľa najnovších údajov z prieskumu Leadership IQ len 15 percent zamestnancov verí, že ich zamestnávatelia vždy otvorene komunikujú o výzvach, ktorým čelia. Glossing teda v podstate znamená prehliadanie negatívnych vecí pod rúškom „toxickej pozitívnosti“, pričom problémy sú ignorované. To môže u zamestnancov vyvolať pocit, že nie sú vypočutí, že ich práca nie je ocenená alebo že sú znevažovaní.
Len čo sa zamestnajú, dostávajú výpoveď. Prečo generácia Z zlyháva na pracovnom trhu
Odborník na ľudské zdroje z organizácie People Managing People David Rice tvrdí, že glossing môže byť pre zamestnancov škodlivý, pretože „podkopáva dôveru vo vedenie“.
Uviedol: „Ľudia majú pocit, že ich manažéri nepočujú, či už úmyselne, alebo z nevedomosti. Taktiež to vedie k tomu, že zamestnanci začínajú spochybňovať, či manažéri vôbec vnímajú realitu, alebo či sú vôbec úprimní. To sú všetko zlé signály, pretože nikto nechce pracovať pre takúto osobnosť alebo mať pocit, že lídri sú odtrhnutí od reality.“
Zamestnanci, ktorí čelia glossingu zo strany nadriadených, sa často cítia irelevantní a majú pocit, že ich problémy nie sú prioritou. Podľa D. Ricea to vedie k odpojeniu, strate angažovanosti a nedôvere voči cieľom spoločnosti. Glossing zároveň vytvára firemnú kultúru, kde transparentnosť prakticky neexistuje. Firemná kultúra býva často hlavným lákadlom v pracovných inzerátoch, no v spoločnostiach, kde sa glossing stáva normou, to môže viesť k demotivácii a odcudzeniu zamestnancov.
Ďalšie dôležité správy
