Vzniká celá generácia, ktorá bočí od pracovného trhu

Nie sú zamestnaní, a ani nie sú vo vzdelávacom procese či v odbornej príprave. Zďaleka ich nemožno označiť za štatistickú odchýlku, ale skôr za rapídne sa rozrastajúcu generáciu, ktorá je čoraz viac odcudzená od pracovného trhu. Získali označenie NEETs.

Celosvetovo bolo podľa správy Medzinárodnej organizácie práce (ILO) v roku 2023 až 20,4 percenta mladých v skupine NEETs. To zodpovedá jednému z piatich ľudí vo veku 16 až 24 rokov. Dve tretiny z toho sú ženy. Len v Spojenom kráľovstve klasifikovali v treťom štvrťroku 2024 až 13 percent mladých ako NEETs. Podobné dáta hlási Európa či USA.

Fenomén sa naplno rozrastá, čo dokazujú aj diskusie tejto skupiny na Reddite. „Zvažujem život v divočine, putovanie po svete s minimálnymi financiami,“ píše jeden z používateľov skupiny, ktorá združuje komunitu 44-tisíc ľudí z celého sveta. „Nikdy by som sa nevrátil k bežnej práci,“ potvrdzuje účasť aj 30-ročný bývalý predajca áut, ktorý dal výpoveď v roku 2020. „Pri rastúcich cenách a nájmoch nemalo zmysel venovať všetok čas zamestnávateľovi a ledva z toho vyžiť.“

Mladých trápia psychické poruchy

Ďalším faktorom je zhoršujúce sa duševné zdravie – podľa think-tanku Resolution Foundation sa v posledných 20 rokoch zvýšil podiel mladých s psychickými poruchami, ako sú úzkosti či bipolárne poruchy, z jednej štvrtiny na jednu tretinu.

Okrem zdravotných problémov je jednou z kľúčových príčin odcudzenia mladých ľudí od práce kvalita pracovných miest. Ekonóm ILO Niall O’Higgins tvrdí, že mladí sú frustrovaní z nedostatku možností na rozvoj, tréning či kariérny rast, informuje Financial Times.

Zamestnávatelia môžu podľa neho zaujať mladých tým, že ponúknu flexibilitu, podporu a alternatívne modely organizácie práce. Prieskum platformy A.Team medzi generáciou Z ukázal, že 80 percent respondentov považuje štvordňový pracovný týždeň za nový štandard, 60 percent uprednostňuje hybridný pracovný model a polovica oceňuje možnosti tréningu a rozvoja.

Chýba dôstojná práca

„Mladí ľudia nepotrebujú veľké, okázalé reformy,“ hovorí ekonómka z Resolution Foundation Louise Murphyová. „Žiadajú viac pochopenia zo strany manažérov a ľudskejší prístup na pracovisku“. Kľúčové môžu byť jednoduché nástroje, ako sú pravidelné individuálne stretnutia so zamestnancami, ktoré nie sú bežnou praxou vo všetkých profesiách.

Správa ILO upozorňuje na pretrvávajúce výzvy, ktorým mladí ľudia čelia pri hľadaní dôstojného zamestnania. Viac ako polovica mladých pracovníkov na celom svete je zamestnaná neformálne. V nízkopríjmových krajinách má až 75 percent mladých ľudí iba prácu na dohodu alebo sa živí samostatne. „Žiadna spoločnosť nemôže dúfať v stabilnú budúcnosť, ak milióny mladých ľudí nemajú dôstojnú prácu. V dôsledku toho sa budú cítiť neisto a nebudú schopní vybudovať lepší život pre seba a svoje rodiny,“ uviedol generálny riaditeľ ILO Gilbert F. Houngbo.

Na Slovensku pracovná sila starne: Na Slovensku sa počet osôb mimo trhu práce od 15 rokov, teda ekonomicky neaktívnych osôb, v roku 2022 medziročne znížil o viac ako 52-tisíc osôb. Počet aktívnych obyvateľov však vzrástol najmä vo vyšších vekových skupinách, a to od 45 rokov. Podľa rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny to poukazuje na pokračovanie starnutia pracovnej sily na Slovensku. V porovnaní s rokom 2021 klesol podiel mladších vekových skupín do 44 rokov na celkovom počte ekonomicky aktívnych ľudí, vyplýva zo Správy o sociálnej situácii obyvateľstva za rok 2022.