Prepracovaná a vyčerpaná Julie sa tento rok v apríli vzdala práce vývojárky hier v Pekingu, aby sa stala „dcérou na plný úväzok“. Len 29-ročná žena teraz trávi deň umývaním riadu, prípravou jedál pre svojich rodičov a inými domácimi prácami. Juliini rodičia platia väčšinu jej denných výdavkov, keďže odmietla ich ponuku mesačnej mzdy vo výške dvetisíc jüanov (280 eur).
Jej príbeh popísal britský portál BBC. Aktuálnou prioritou mladej ženy je vydýchnuť si od 16-hodinového pracovného času v predchádzajúcom zamestnaní. „Žila som ako chodiaca mŕtvola,“ povedala. Napätý pracovný trh núti mnohých mladých Číňanov robiť nezvyčajné rozhodnutia.
Julie je súčasťou rastúcej kohorty, ktorá si hovorí „deti na plný úväzok“. Vrátili sa späť do pohodlia domova buď preto, že si chcú oddýchnuť od vyčerpávajúceho pracovného života, alebo si jednoducho nevedia nájsť prácu.
Viac ako jeden z piatich ľudí vo veku od 16 do 24 rokov je v Číne bez práce. Miera nezamestnanosti mladých dosahuje nové maximá. Podľa oficiálnych údajov je toto číslo teraz na úrovni 21,3 percenta, čo je najviac, odkedy úrady v roku 2018 začali zverejňovať údaje. Mnohé z takzvaných „detí na plný úväzok“ hovoria, že chcú zostať doma len dočasne – chápu to ako obdobie na oddych, reflexiu a hľadanie si lepšej práce. To sa však ľahšie povie, ako urobí.
Len dva telefonáty
Julie za posledné dva týždne poslala náborovým pracovníkom viac ako 40 žiadostí o zamestnanie – ale dostala len dva telefonáty s pozvaním na pohovor. „Predtým, ako som dala výpoveď, bolo ťažké nájsť si prácu. Keď som dala výpoveď, bolo to ešte ťažšie,“ hovorí.
Vyhorenie mladých nie je v Číne ničím nezvyčajným vzhľadom na notoricky zlú rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Pracovná kultúra v krajine sa často označuje ako „996“, ktorá je považovaná za normu. Teda pracovať od 09.00 hod. do 21.00 hod. šesť dní v týždni.
Jack Zheng, ktorý nedávno opustil svoj post v čínskom technologickom gigante Tencent, povedal, že musel každý deň odpovedať na takmer sedem tisíc pracovných textových správ mimo pracovnej doby. Tridsaťdvaročný mladík to nazýva „neviditeľnou nadčasovou prácou“, pretože hoci sa to očakávalo, nebolo to kompenzované. So svojou prácou sa rozlúčil po tom, ako sa uňho v dôsledku stresu vyvinula folikulitída, čo zápal vlasových vačkov.
Potom si našiel lepšiu prácu, ale povedal, že ľudia okolo neho také šťastie nemali. Mnohí čelia aj takzvanému „prekliatiu 35“, čo je v Číne veľmi rozšírená praktika, keď sú zamestnávatelia menej ochotní najímať pracovníkov starších ako 35 rokov – namiesto toho uprednostňujú mladých ľudí, ktorí sú „menej nákladní“.
Stále viac vysokoškolákov
Tento dvojsečný meč vekovej diskriminácie a bezútešných pracovných príležitostí je výzvou pre ľudí vo veku okolo 30 rokov, ktorým nad hlavou visí hypotéka, alebo uvažujú o založení rodiny.
Čínske sociálne siete v posledných týždňoch zaplavili atypické promočné fotografie, ktoré hovoria o rozčarovaní čerstvých absolventov. Niektoré zobrazujú mladých ľudí, ktorí ležia v promočných talároch, pričom na tvárach majú maltu; na iných držia maturitné vysvedčenia nad smetnými košmi a sú pripravení ich tam aj hodiť.
Univerzitné vzdelanie bolo kedysi v Číne považované za elitnú záležitosť. V rokoch 2012 až 2022 však miera zápisov vzrástla z 30 na 59,6 percenta, keďže stále viac mladých ľudí vnímalo vysokoškolské vzdelanie ako vstupenku k lepším príležitostiam na konkurenčnom trhu práce. Ale ašpirácie ustúpili sklamaniu, pretože trh práce sa spomalil. Odborníci tvrdia, že nezamestnanosť mladých ľudí sa pravdepodobne zhorší, keďže na trh vstúpi rekordných 11,6 milióna čerstvých absolventov. „Situácia je dosť zlá. Ľudia sú unavení. Je tu veľa zúfalstva,“ povedala generálna manažérka šanghajskej náborovej firmy Direct HR Miriam Wickertsheimová.
Pomalšie oživenie ekonomiky Číny po covidovej pandémii je kľúčovým dôvodom vysokej nezamestnanosti, hovorí hlavný ekonóm v Jones Lang LaSalle Bruce Pang. Svoje urobili aj nedávne zásahy čínskych úradov proti odvetviam populárnym medzi mladými čínskymi odborníkmi, najmä voči veľkým technologickým spoločnostiam. V krajine zároveň zaviedli zákaz zahraničných investícií do súkromného vzdelávania, čo viedlo k znižovaniu počtu atraktívnych pracovných miest.
Veľká väčšina mladých Číňanov je tak dnes nezamestnaná, zúfalo hľadá prácu, ale nevie si ju nájsť.
Ďalšie dôležité správy
