V zdravotníctve ste si napríklad stanovili, že už v budúcom roku by malo zomrieť menej ľudí.
Výdavky do zdravotníctva najmä v rokoch 2003 až 2009 u nás rástli dvojnásobne rýchlejšie ako v krajinách OECD. A to až tak, že už zdravotníctvo prestalo byť podfinancovaným sektorom. Dávame na hlavu toľko alebo viac ako naši susedia. Ak sme teda nespokojní so stavom slovenského zdravotníctva, nebude to v prvom rade v peniazoch. Pozreli sme sa na to, čo by bolo realistické očakávať. Zaostávame oproti ostatným krajinám z Vyšehradskej štvorky na porovnateľnej báze o 1 900 takzvaných odvrátiteľných úmrtí. To znamená, že ak by sme mali také výsledky zdravotníctva, aké sú v ostatných postkomunistických krajinách strednej Európy, tak by u nás malo zomierať o 1 900 menej ľudí oproti súčasnosti. Títo ľudia zomierajú na Slovensku zbytočne. Je to 15 percent všetkých odvrátiteľných úmrtí. To je tá časť úmrtí, ktorá by sa mohla odvrátiť dobrou zdravotnou starostlivosťou.
To chcete dosiahnuť tak, že dosiahnuté úspory v zdravotníctve pôjdu na zlepšenie zdravotnej starostlivosti?
Na ministerstve financií máme fiškálne ciele. Výdavky na ministerstve zdravotníctva rastú pomerne rýchlo. Chceli by sme, aby rástli na úrovni inflácie. Chceme ušetriť na niektorých typoch výdavkov a na niektorých typoch investícií. Jedným z problémom slovenského zdravotníctva je zanedbanie základnej nemocničnej infraštruktúry. Preto by sme chceli za tieto peniaze postaviť v troch krajských mestách nové nemocnice.
Konzultovali ste to už s ministerstvom zdravotníctva?
Bohužiaľ, nemali sme na to partnerov na rozdiel od rezortu dopravy. Zatiaľ je to teda plán nášho rezortu a musíme sa, samozrejme, dohodnúť s ľuďmi z ministerstva zdravotníctva. Okrem tých troch nových nemocníc totiž chceme zrekonštruovať päť starých nemocníc. Dosiahnuť to chceme cez analýzu piatich oblastí. Konkrétne renty, respektíve príliš veľké zisky, vyplývajúce z poistného trhu, lieky, záchranky, zobrazovacie a vyšetrovacie zariadenia a chceme sa pozrieť na nákupy štátnych nemocníc. V rezorte sú naozaj veľmi výrazné neefektívnosti. Preto vieme uvoľniť 150 až 200 miliónov určite na to, aby sa použili v prospech pacientov.
Týchto päť oblastí, na ktoré sa chcete bližšie pozrieť, sú spojené so silnými záujmovými skupinami, ktoré v zdravotníctve podnikajú. Neobávate sa, že tvrdo narazíte na odpor?
Budeme musieť aj s podporou médií a politikov zviesť argumentačný súboj. Nám napríklad vychádza, že dávame dvakrát toľko na záchranky, než je to v porovnateľných krajinách. A my si nemyslíme, že by sme mali dávať na záchranky dvakrát viac, než je to inde. Rozumieme, že toto sú príjmy poskytovateľov záchranných služieb, ale pokiaľ nám nepovedia zrozumiteľné ekonomické alebo iné vecné argumenty, prečo by to tak malo byť, tak jednoducho nie sme pripravení financovať ich na takejto štedrej úrovni.
Za týmito ziskami môžu do veľkej miery byť politici, ktorí im to odobrili. Čiže možno očakávať silné tlaky a nevôľu z ich strany s tým niečo robiť.
Neviem sľúbiť slovenskej verejnosti, že sa nám to podarí. Viem sľúbiť, že sa o to pokúsime a sme ochotní riskovať naše kariéry za to, že sa nám to podarí.
Spolu s Tomášom Druckerom, ktorý sa stal ministrom zdravotníctva, ste boli v hre o tento post. Viete si predstaviť, že by ste robili priamo s ním na rezorte?
Viem si to predstaviť, ale momentálne viem Slovensku pomôcť z ministerstva financií viac. Keby som bol v tíme ministra zdravotníctva, samozrejme, že by sme mohli spolu veci urobiť viac efektívne. Ale na druhej strane, keď sa nám podarí vybudovať systém, ktorý bude fungovať naprieč štátnou správou, a už teraz v tomto roku dokážeme zrevidovať tri oblasti, ktoré predstavujú štyridsať percent všetkých výdavkov, tak je to lepšie využitie schopností a skúseností nielen mojich, ale aj môjho tímu.
Martin Filko Zdroj: Maňo Štrauch
Medzi oblasťami, ktoré by mali prejsť hĺbkovou kontrolou z vašej strany, je informatizácia. O nej sa už niekoľko mesiacov veľmi vášnivo diskutuje pre neefektívne vynaloženú miliardu eur. Informatizáciu zastrešoval doteraz rezort financií a IFP sa do debaty vôbec nezapájalo. Prečo?
Neoficiálnym mottom IFP je hovoriť pravdu slovenskej vláde a verejnosti. Myslím si, že analytické jednotky by mali mať aj verejný profil, ktorý je súčasťou verejného profilu ministerstva, ale je od neho aj čiastočne oddelený. V prípade, keď zistíme zásadné porušenie zákona, tak musíme konať. Musíme to povedať našim nadriadeným aj iným orgánom. Ale zároveň my nie sme vyšetrovatelia, aktivisti, investigatívni novinári. Sme ekonomickí analytici zodpovední v prvom rade za makroekonomické, štrukturálne a fiškálne analýzy. Sme trochu aj imperialistickí. Napríklad sme publikovali aj rozsiahlu štúdiu ešte v roku 2012 s názvom Málo zdravia za veľa peňazí. V nej sme ukázali analyticky, že slovenské zdravotníctvo má zlé výsledky vzhľadom na množstvo peňazí, ktoré doň ide. A teraz sa ma chcete určite spýtať, prečo sme teda riešili iný rezort, zatiaľ čo veľkú oblasť vlastného ministerstva sme neriešili.
Presne tak.
Poviem to naozaj úprimne, nemali sme na to kapacity. A jednoducho sme nerozumeli tomu problému.
Nie je to výhovorka?
Naozaj nie je. Túto výčitku sme dostávali interne a aj od novinárov. Preto sme v roku 2014 urobili prvý pokus, pri ktorom sme sa pokúsili urobiť aspoň jednoduché benchmarkovacie cvičenie týkajúce sa nákladov na prevádzku a niektoré konkrétne licencie. Vyžiadali sme si údaje zo všetkých rezortov. Poslali nám nekonzistentné údaje, nerozumeli sme ich a nikam sme sa nedostali. Zlyhali sme na technickej úrovni. Systém bol inteligentnejší ako my. Ale poučili sme sa z toho. Na informatizáciu sa dáva jedno percento hrubého domáceho produktu ročne a je kľúčová pre fungovanie celej verejnej správy. Preto to bude jedna z tých troch priorít, na ktorú sa budeme pozerať.
