V čom je vaša situácia iná oproti minulosti?

Najali sme aj pár ľudí, začali sme úzko komunikovať s iniciatívou slovensko.digital a zháňame informácie, ako k tomu pristúpiť analyticky. Je to určite najťažšia oblasť a viac si veríme v zdravotníctve a doprave.

Tvrdíte, že prvý pokus o analýzu informatizácie prišiel na popud interného tlaku a tlaku novinárov. Musí byť teda spoločenská objednávka, aby sa analytická jednotka pozerala na problémy vlastného rezortu?

Nie, nemusí. My môžeme reagovať na spoločenskú objednávku, ale rovnako ju aj vytvárať. Štát má sám proaktívne hľadať spôsoby, ako fungovať lepšie.

Ako hlavný ekonóm budete mať na starosti aj rozpočet. Medzi priority novej vlády sa dostal, nazvime to, obchod, keď sa od roku 2018 majú zrušiť daňové licencie výmenou za posunutie termínu vyrovnaného rozpočtu o dva roky na rok 2020. Je to dobrý nápad?
Z môjho pohľadu bolo úplne realistické dosiahnuť vyrovnaný rozpočet v roku 2018. Ja osobne by som neodkladal cieľ vyrovnaného rozpočtu za cenu zrušenia daňových licencií. Ak by som sa mal zamýšľať nad odkladom tohto cieľa, tak len v dvoch prípadoch. A to v prípade, že by sme sa chceli pustiť do veľmi dôležitých reforiem, napríklad školstva. Alebo že by sme vedeli identifikovať zásadné investície, ktoré by v budúcnosti priniesli vyšší hospodársky rast či vyšší blahobyt.

Posledné štyri roky sa deficit verejných financií držal pod troma percentami. Pôvodné ciele boli ambicióznejšie. Čo sa stalo?

Stali sa dve veci. Prvou bola, že prišla druhá noha krízy, čiže len čisto kvôli prepočítaniu pravidiel nanovo sa nové ciele zvoľnili. A druhý dôvod bol ten, že samotná Európska komisia začala pozerať inak na interpretáciu Paktu stability a rastu a umožnila krajinám s výrazne podchladenou ekonomikou, akou bolo Slovensko, aby konsolidovali pomalšie. My sme ten priestor využili.

Bez konsolidácie sa nedostaneme k vyrovnanému rozpočtu. Vy veríte, že v roku 2020 to už bude?

Viem, že takto pred mesiacom sme mali nastavený realistický plán, že to bude rok 2018. Boli tu voľby, ktoré vygenerovali vládu aj rozpočtové priority, a my musíme zistiť v každodennej praxi, nakoľko podporné budú tieto politické faktory. Neviem zatiaľ na túto otázku konkrétne odpovedať.

Martin Filko (35)

Martin Filko: Sme ochotní riskovať naše kariéry

Martin Filko Zdroj: Maňo Štrauch

Je autorom reformy cenotvorby liekov z čias jeho pôsobenia na poste poradcu ministra financií Jána Počiatka, podľa ktorej sa ceny porovnávajú so zahraničím. Neskôr radil premiérke Ivete Radičovej či ministrovi zdravotníctva Ivanovi Uhliarikovi.

Po krátkej prestávke v súkromnom sektore na pozícii šéfa stratégii zdravotnej poisťovne Union sa vrátil na ministerstvo financií, keď prijal ponuku šéfovať Inštitútu finančnej politiky. Inštitút pod jeho vedením viackrát zaujal verejnosť svojimi výstupmi, ktoré kriticky hodnotili politiky vlády. Stalo sa tak pri analýzach výhodnosti výstavby novej bratislavskej nemocnice, bratislavského obchvatu, daňových zmien či analýze kritizujúcej stav slovenského zdravotníctva s ohľadom na množstvo peňazí, ktoré do rezortu každoročne idú.

Je spoluautorom projektu value for money, ktorý zásadne mení filozofiu rozhodovania štátu míňať peniaze.

Ekonomické vzdelanie získal na Ekonomickej univerzite v Bratislave a Erazmovej univerzite v Rotterddame. Je tiež absolventom Univerzity Komenského v Bratislave v obore psychológia. Martin Filko na seba prvýkrát upozornil blogom na TREND.sk, ktorým kritizoval spôsob a kvalitu vzdelávania na Ekononomickej univerzite v Bratislave. V roku 2011 za blogy na TREND.sk o zdravotníctve získal Novinársku cenu.

Martin Filko: Sme ochotní riskovať naše kariéry