Druhou slabinou je fakt, že neboli preskúmané ďalšie možnosti okrem výstavby diaľnice.
Áno. Na našu žiadosť sa urobili niektoré prepočty kratšieho variantu, teda R7, ktorá ide na juhovýchod. Kolegom z dopravy to vychádzalo tak, že je to menej výhodná alternatíva. Vôbec pritom neboli preskúmané, nazvime to, kreatívnejšie možnosti založené na verejnej doprave. Na strane ponuky to boli napríklad posilnenie električiek, rozšírenie vlakov a autobusov. Na strane dopytu zasa jeho obmedzenie spoplatnením parkovania v meste, alebo, úplne extrémne, spoplatnenie vstupu do mesta.
Práve projektom value for money chcete takéto prípady obmedziť.
Presne tak. My sa teraz učíme robiť dobré rozhodnutia. Testovali sme to na tých najväčších a najdrahších projektoch, ktoré vláda pripravovala. Veríme, že napríklad budeme naozaj spoľahlivo vedieť povedať slovenskej vláde a verejnosti, ktoré diaľničné a železničné úseky by sme mali postaviť ako prvé, ktoré neskôr a ktoré vôbec nie.
Spôsob a filozofia, ako by sa mala po novom robiť politika, je v porovnaní so súčasným stavom revolúcia.
Je to zásadná filozofická zmena.
Bude veľmi záležať na tom, ako sa k tomu postavia samotní politici. Máte garanciu, že projekt lepšieho rozhodovania štátu bude súčasťou programového vyhlásenia vlády?
S politikmi neformálne komunikujeme už dlhšie. S ministrom financií rok a s ostatnými niekoľko mesiacov. Kľúčová otázka je, či to bude zakotvené v programovom vyhlásení vlády a či sa začnú vytvárať jednotlivé tímy analytikov prepojených s rozpočtovými sekciami a realizačnými tímami na jednotlivých ministerstvách, Úrade vlády SR a Najvyššom kontrolnom úrade.
Zdroj: Maňo Štrauch
A bude to tak?
Urobím pre to všetko. Keď sa robila reforma riadenia verejných financií v roku 2004, vyzeralo to ako sci-fi. Keď sa robila reforma fiškálnych pravidiel na európskej úrovni aj u nás v rámci rozpočtových pravidiel v rokoch 2010 až 2012, bolo to tiež sci-fi.
Ale toto je ešte väčšie sci-fi. Vy vlastne teraz hovoríte, že doteraz sa politika robila na základe dojmov, pocitov, záujmov nielen politikov, ale aj rôznych skupín v pozadí.
Presne tak.
Čiže hovoríte politikom, že to doteraz robili úplne zle a treba to robiť inak, a dokonca im ukazujete ako.
Minulosť nezmeníme. Tá zodpovedala tomu, v akej fáze rozvoja bola spoločnosť. Nevymýšľame koleso. Pokúšame sa preložiť do slovenskej praxe najlepšiu prax z iných krajín sveta. A dôvod je ten, že chceme, aby slovenský verejný sektor fungoval postupne tak ako v najlepších krajinách sveta. Nijako neberieme politikom možnosť rozhodnúť sa v súlade so svojím politickým presvedčením, svetonázorom či politickými záujmami. Oni sú legitímne zvolení, oni sa zodpovedajú svojim voličom.
Už sa teda posilňujú tímy analytikov na jednotlivých ministerstvách?
Začali sme na tom pracovať. Posilnili sme časť IFP, ktorá sa zaoberá analýzou verejných výdavkov. Tak isto sa vybudovala analytická jednotka na ministerstve školstva, ktorá bola dosť viditeľná počas štrajku učiteľov. Úplne kľúčové však bude vybudovať podobné jednotky na Úrade vlády SR a NKÚ. Na Úrade vlády SR kvôli tomu, že koordinuje politiky a na rozdiel od ministerstva financií sa dokáže pozrieť na veci v širšej perspektíve a nielen cez prizmu „koľko to stojí“. V prípade NKÚ je kľúčové, aby existovala inštitúcia, ktorá je oddelená od exekutívy a tímov, ktoré s ňou spolupracujú.
Historická úloha NKÚ na Slovensku nepriniesla doteraz príliš mnoho želaných výsledkov. Myslíte si, že sa to zmení?
To, že sa niečo nepodarilo v minulosti, neznamená, že sa s tým zmierime a bude to tak donekonečna. NKÚ má personálne kapacity, rozpočet, mandát z ústavy, ktorý mu umožňuje pozerať sa na výsledky a efektívnosť verejných výdavkov takým spôsobom, akým je to pri audítorských úradoch kdekoľvek v zahraničí. Jedine, čo potrebujeme urobiť a nebude to jednoduché, je vybudovať tú inštitúciu po organizačnej a personálnej stránke tak, aby to zvládala. Chceme s tým pomôcť a máme plnú podporu predsedu NKÚ.
Iste, ale to, že z ústavy vyplýva nezávislosť NKÚ a jeho kompetencie analyzovať verejné výdavky ešte neznamená, že sa tak deje a bude diať. Otázka potom je, či by ho nebolo dobré donútiť spolupracovať s verejnosťou v podobe tretieho sektora, ktorý by úrad mohol tlačiť do plnenia jeho úloh.
Sú to veľmi dôležité veci. Týkajú sa verejnej správy a vnútornej kontroly NKÚ. Ale ja si naozaj myslím, že by sme mali začať rozmýšľať tak, že ak chceme žiť v krajine 21. storočia, mali by sme chcieť od našich volených zástupcov a našich volených byrokratov to, čo sa vo vyspelých krajinách požaduje. Mali by sme vedieť ich profesionálne životopisy, mali by byť vyberaní transparentným politickým procesom, respektíve profesionálnym výberovým konaním. Tieto štandardy by mali platiť naprieč celou verejnou správou.
Čo chcete v rámci projektu value for money konkrétne robiť najbližšie roky?
Raz za volebné obdobie by sa mali urobiť revízie verejných výdavkov. Podľa toho, na koľko sa jednotlivé výdavky ukážu efektívne, by sa mali zachovať alebo nie. A toto všetko by sa malo diať pod dohľadom verejnosti. Za štyri roky sa chceme pozrieť na 90 percent výdavkov. Priority sú zdravotníctvo, doprava a informatizácia.
Martin Filko Zdroj: Maňo Štrauch
Dôvodom tohto výberu priorít je, že sa v týchto oblastiach míňa najviac peňazí?
Všetky oblasti sú veľké a neefektívne a tiež cítime spoločenskú objednávku. Tieto tri oblasti predstavujú 41 percent verejných výdavkov. Ak sa nám ich podarí v tomto roku dostatočne preskúmať tak, aby sme prípadné úspory dokázali preniesť do budúcoročného rozpočtu, takmer polovica práce je za nami.
To je cieľ?
Áno, to chceme. Už na tom mesiac pracujeme. Cieľom je, aby nám vláda dala mandát v programovom vyhlásení robiť tieto veci pravidelne a aby v rámci tohto mandátu bolo zadefinované, čo chceme dosiahnuť. Následne v lete chceme pripraviť predbežný report, na základe ktorého sa budú viesť rozpočtové vyjednávania. Súčasťou schvaľovania štátneho rozpočtu v októbri by mala byť na stole finálna správa, ktorá povie, že takto zlepšíme výsledky, takto zreorganizujeme výdavky, aby to dosiahlo takéto ciele už v budúcom roku.
