Prepúšťania, boj o návrat do kancelárií či obavy z toho, že umelá inteligencia ľuďom vezme prácu, čoraz viac stresujú zamestnancov a iba málo manažérov vie, ako túto situáciu primerane riešiť. Podľa prieskumu neziskovej organizácie Kaiser Family Foundation až deväť z desiatich Američanov verí, že krajinou zmieta kríza duševného zdravia, informuje agentúra Bloomberg.
Manažéri firiem majú zvyčajne k dispozícii interné usmernenia týkajúce sa toho, ako pristupovať k zamestnancom s úzkosťou či depresiou, no len málokedy majú stanovené hranice. Často preto nevedia, čo povedať. To na pracovisku podľa odborníkov vedie k chaotickým pokusom o riešenie psychických problémov zamestnancov, ktoré sú síce myslené dobre, no môžu situáciu iba zhoršiť.
Viac ako sedem z desiatich zamestnancov v prieskume firmy Fishbowl uviedlo, že im nie je príjemné o svojom duševnom zdraví hovoriť s nadriadenými. „Manažéri sú stratení,“ myslí si výkonná riaditeľka neziskovej organizácie One Mind at Work Christina McCarthyová.
Pandémia u ľudí spôsobila prudký nárast psychických problémov, na ktorý firmy reagovali zvýšením investícií do zdravia zamestnancov či šírením osvety. Manažéri dokonca sami začali otvorene hovoriť o výzvach, ktorým čelia. Podľa prieskumu spoločnosti Headspace z roku 2022 o svojom duševnom zdraví hovoria až dvaja z troch generálnych riaditeľov. Či to robia primeraným spôsobom, je však druhá vec.
Známy je napríklad prípad, keď jeden z manažérov počas tímových hovorov zaviedol akési „kondolenčné okienko“, kde zamestnanci mohli otvorene hovoriť o úmrtiach v rodine či nešťastiach, ktoré ich nedávno postretli. „Manažéri nie sú terapeutmi – je to príťaž,“ vysvetlila Ch. McCarthyová. Väčšina firiem by bola zhrozená, ak by sa o takýchto praktikách dozvedela, pretože môžu mať nepredvídateľnú dohru. Nadriadení si síce myslia, že robia dosť, no zamestnanci často tvrdia opak. Melanie Naranjová z firmy Ethena si napríklad spomína na šéfa, ktorý ju na začiatku pandémie presviedčal, aby s ním hovorila o veciach, ktoré by si radšej nechala pre seba.
James Pratt v minulosti pôsobil ako výkonný riaditeľ a sám zápasil s bipolárnou poruchou. So šéfmi-terapeutmi má svoje skúsenosti a odvtedy ich považuje za akýchsi psychologických upírov, ktorí sa živia bolesťou ostatných. Školenia manažérom v tomto smere síce pomáhajú a sú čoraz bežnejšou praxou, no podľa expertov nestačia. Radia im preto, aby zamestnancov iba vypočuli a odporučili im vyhľadať pomoc odborníka.