Keď sa Masahiro Okafudži stal v roku 2010 generálnym riaditeľom Itochu Corp., stanovil zlepšenie produktivity za najvyššiu prioritu, aby mohla spoločnosť v Japonsku konkurovať väčším rivalom. V rámci nových pravidiel zakázalo vedenie po 20.00 hod. prácu v kancelárii a až na občasné výnimky aj akékoľvek nadčasy. Bezpečnostná služba a personál oddelenia ľudských zdrojov dokonca kontrolovali kancelársku budovu Itochu v Tokiu a ľuďom, ktorých našli na pracovisku, kázali, aby išli domov. Fungovanie firmy podrobne popisuje agentúra Bloomberg.
O desaťročie neskôr spoločnosť ohlásila viac ako päťnásobný nárast zisku. Na prekvapenie manažmentu Itochu sa však objavil aj ďalší, neočakávaný sprievodný jav. Viac zamestnankýň si vzalo materskú dovolenku, porodilo deti a vrátilo sa do práce. „Zaumienili sme si zvýšiť produktivitu, ale netušili sme, že to bude mať vplyv na pôrodnosť,“ tvrdí viceprezident Fumihiko Kobajaši.
Odkedy sa M. Okafudži stal generálnym riaditeľom, miera pôrodnosti vo firme sa zdvojnásobila a vo fiškálnom roku, ktorý sa skončil 31. marca 2022, dosiahla takmer dve deti na jednu zamestnankyňu. To ďaleko presahuje súčasný japonskú národnú mieru približne 1,3 dieťaťa.
Japonsko je už dlho známe svojou pracovnou kultúrou, v ktorej vyčerpávajúce hodiny v kancelárii, často nasledované večerami strávenými jedením a pitím s kolegami, sťažujú normálne fungovanie rodiny, najmä pre ženskú časť pracovnej sily. V dôsledku toho veľa žien úplne odchádza z práce, aby sa starali o deti. Zákaz nočnej práce vo firme Itochu tento tlak trochu zmiernil. V dôsledku pandémie dostali zamestnanci možnosť pracovať z domu dva dni v týždni. Spoločnosť zašla vlani ešte ďalej a skrátila pracovný čas z ôsmich na šesť hodín, takže ľudia môžu vyraziť domov už o 15.00.
Zatiaľ čo otehotnenie môže znamenať koniec kariéry ženy v mnohých iných japonských podnikoch, mnoho zamestnankýň v Itochu sa vrátilo vďaka skrátenému pracovnému času a stredisku dennej starostlivosti o deti v blízkosti ich kancelárie.
Dôležitá ponaučenie pre ostatných
Táto skúsenosť by mohla ponúknuť niektoré obzvlášť dôležité lekcie pre Japonsko a jeho východoázijských susedov, ktorí bojujú s klesajúcou mierou pôrodnosti. Japonský premiér Fumio Kišida sa usiluje zastaviť zrýchľujúci sa pokles pôrodnosti, ktorý označuje za „národnú krízu“. Hrozí, že do roku 2040 spôsobí v krajine nedostatok 11 miliónov pracovných síl a povedie ku kolapsu národného dôchodkového systému a systému zdravotnej starostlivosti. V apríli vznikla v Japonsku nová agentúra pre deti a rodiny, aby sa vysporiadala s týmito výzvami. V júni F. Kišida prisľúbil 25 miliárd dolárov na nové opatrenia, ktoré by mali motivovať ľudí, aby mali viac detí.
Klesajúca miera pôrodnosti ohrozuje aj ostatné ázijské ekonomiky. Južná Kórea má už roky najnižšiu pôrodnosť na svete; v roku 2022 klesla na 0,78. Rastúce finančné napätie a nedostatok podpory pôrodnosti viedli k tomu, že čínska populácia sa prvýkrát za šesť desaťročí zmenšila a korunu najľudnatejšej krajiny sveta odovzdal Peking Indii.
Väčšinu japonských a iných ázijských „megafiriem“ však stále charakterizuje dominancia mužov, dlhý pracovný čas sprevádzaný tlakom, aby sa zamestnanci aj po práci zapojili do popíjania so šéfmi a klientmi. Málokto očakával, že veľké spoločnosti ako Mitsui, Mitsubishi alebo Sumitomo skoncujú s desaťročia pretrvávajúcim stereotypom extrémnej oddanosti práci, a stanú sa priekopníkmi v úsilí o lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom.
Ďalšie dôležité správy
