Dôsledky hospodárskych kríz sa najciteľnejšie prejavujú medzi mladými pracovníkmi – nielen nižšími zárobkami, ale aj obmedzenými kariérnymi príležitosťami. Päť rokov po veľkej recesii zarábali mileniáli o 11 percent menej ako generácia X v rovnakom veku a ich čisté imanie bolo o 40 percent nižšie. Nejde len o financie. Absolventi, ktorí vstupovali na trh práce počas recesie, mali v priemere menej detí, vyššiu rozvodovosť a kratšiu očakávanú dĺžku života.
Dnes situáciu komplikuje geopolitická neistota a eskalácia obchodnej vojny zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa. Firmy odkladajú nábory, čo zhoršuje uplatnenie generácie Z. „Pred dvoma rokmi bola neistota hlavne v technológiách,“ hovorí riaditeľka kariérneho centra na University of Washington pre Business Insider Briana Randall. „Teraz sa zdá, že je všade.“
Generálna riaditeľka neziskovej organizácie Generation Mona Mourshedová upozorňuje, že veľa zamestnávateľov aktuálne vyžaduje dva až tri roky praxe aj pri juniorských pozíciách. „Počet voľných pracovných miest pre juniorov klesá, a to na celom svete,“ tvrdí. „Zároveň sa zvyšujú požiadavky na prijatie.“ Dodáva, že časy, keď stačilo absolvovať školenie, získať titul alebo certifikát a potom sa uchádzať o prvú prácu, sú preč.
Najviac „nie“ počúva generácia Z. Fenomén odmietania sa týka vzdelania, kariéry aj vzťahov
Nadbytok uchádzačov o zamestnanie je momentálne najmä v USA, čo sa ešte prehlbuje prepúšťaním skúsených zamestnancov z firiem ako Meta, Google či z verejnej správy po reorganizácii DOGE Elona Muska. Portál Handshake uvádza, že počet žiadostí o juniorské pozície v americkom technologickom sektore minulý rok klesol o 19 percent. Pokles pracovných príležitostí zasahuje najmä IT, financie a konzultačné služby.
Na Slovensku je situácia podobná. Vlani bolo na portáli Profesia.sk zverejnených viac ako 85-tisíc ponúk pre absolventov bez požiadavky na prax, čo je o 11 percent menej ako v roku 2023. Tento rok ich bolo zatiaľ 18 409. „Zamestnávatelia čoraz viac prihliadajú na reálne zručnosti a schopnosť zapadnúť do firemnej kultúry,“ hovorí Ľubica Melcerová za spoločnosť. Odporúča preto mladým popri štúdiu brigádovať či absolvovať prax, aby získali cenné skúsenosti. Vlani vyžadovala prax takmer polovica (46 percent) pracovných ponúk vhodných pre absolventov.
Rozdiel medzi slovenskými a americkými absolventmi vidí aj riaditeľ spoločnosti Personality Peter Križan. „V USA majú študenti viac možností na platené stáže, u nás je to skôr výnimka. Mladí dokončia školu a až potom sa obzerajú, čo budú robiť – no to už je neskoro. Školstvo nestíha s praxou.“
Pri generácii Z na slovenskom trhu práce pozoruje dva trendy. Časť mladých sa rozhoduje, či sa vôbec zamestnať, alebo radšej podnikať. Tí, ktorí si prácu nájdu, sú pod tlakom nízkych nástupných platov. „Preto odchádzajú do zahraničia alebo sú finančne podporovaní rodičmi. Najlepšie sa však uplatnia tí, ktorí pracujú už počas školy,“ uzatvára P. Križan.
Ďalšie dôležité správy
