Generácia samoty: Prečo mladí trpia izoláciou

Mladí ľudia dnes trávia menej času v osobnej interakcii. Pokles stretávania s priateľmi, rodinou či kolegami sa stáva charakteristickým znakom ich generácie. Prieskumy ukazujú, že nárast osamelosti je globálnym problémom, ktorý zasahuje široké vekové spektrum, no najviac tínedžerov a mladých dospelých. Tento trend má pritom zásadné dopady na psychiku a kariéru.

Dvadsiatnici, sa stretávajú približne tak často, ako sa pred desiatimi rokmi stretávali tridsiatnici. Menej flámovania a menej spoločenských akcií vedie k poklesu ďalších činností, ako sú sexuálne kontakty či konzumácia alkoholu. Hoci tieto zmeny vítajú zdravotnícke organizácie, ich dôsledkom môže byť zhoršujúca sa kvalita života.

Osamelosť ako bariéra kariérneho rozvoja

Nedostatok osobných kontaktov môže mladým ľuďom komplikovať vstup na trh práce a ich profesionálny rozvoj. Výskum Inštitútu psychiatrie, psychológie a neurológie na King’s College v Londýne zistil, že mladí dospelí, ktorí sa cítia osamelo, majú menšiu šancu zapojiť sa do študentských stáží a iných školských aktivít. Tieto skúsenosti pritom zohrávajú kľúčovú úlohu pri budovaní kariéry.

Štúdia sledovala viac než 2 200 osôb od tínedžerského veku až po dospelosť. Zistila, že osamelosť v mladosti môže mať dlhodobé ekonomické následky – mladí ľudia, ktorí sa s týmto problémom potýkajú, častejšie čelia ťažkostiam pri získavaní zamestnania a nachádzajú sa nižšie na ekonomickom rebríčku než ich sociálne aktívnejší rovesníci.

Osamelosť často sprevádza stres a úzkosť, čo má negatívny vplyv na pracovný výkon. Mladí ľudia môžu mať problém sústrediť sa, zvládať pracovné požiadavky či nadväzovať a udržiavať profesijné vzťahy. Tieto faktory môžu prispieť k vyhoreniu, čo ešte viac zhoršuje ich celkovú situáciu. Navyše, chronická izolácia vedie k sociálnemu stiahnutiu, ktoré obmedzuje príležitosti na networking a budovanie kariérnych kontaktov.

Dôsledky „antisociálneho storočia“

Dnešná generácia mladých ľudí sa socializuje podstatne menej než generácie pred nimi. Ako uvádza Derek Thompson z magazínu The Atlantic, nachádzame sa v ére „antisociálneho storočia“. Podiel mladých, ktorí sa nestretávajú s nikým ani raz týždenne, sa v Európe zvýšil z 10 na 25 percent. Menej času stráveného v spoločnosti priateľov či rodiny však nezostáva bez následkov.

Podľa štúdií mladí hodnotia osamelé aktivity, ako je hranie videohier, sledovanie videí či rolovanie na sociálnych sieťach, ako najmenej zmysluplné. Hoci si uvedomujú negatívny vplyv týchto činností na svoj život, len ťažko dokážu tento vzorec správania zmeniť.

Osamelosť má vplyv nielen na individuálne životy, ale aj na širšie ekonomické ukazovatele. Napríklad kanadská štúdia ukázala, že takmer jeden zo štyroch mladých ľudí vo veku 15 až 24 rokov sa často cíti osamelo. Tento fenomén prináša ekonomické náklady, vrátane zvýšených výdavkov na zdravotnú starostlivosť či sociálne služby.

Sociálne odlúčenie je navyše spojené so zhoršeným duševným zdravím. Výskumy ukazujú, že osamelosť môže viesť k nižšej životnej spokojnosti a zvýšenej úmrtnosti.

Hlavní vinníci: smartfóny a sociálne siete

Rozšírenie smartfónov a sociálnych médií je podľa odborníkov kľúčovým faktorom nárastu osamelosti. Krátke videá a digitálne zábavy, ktoré zažívajú boom v poslednom desaťročí, nahrádzajú osobnú komunikáciu a spoločenské aktivity. Výsledkom je izolácia, ktorá negatívne ovplyvňuje duševné zdravie aj profesionálne možnosti.

Digitálne alternatívy nahradili hlbšie sociálne spojenia. Tento proces pripomína povestnú žabu vo vriacej vode – mladí si postupne zvykajú na život s nižšou mierou interakcie, no následky sú neprehliadnuteľné. Dlhodobá osamelosť ohrozuje ich kvalitu života, duševnú pohodu aj schopnosť budovať úspešnú kariéru.

Ak má byť riešenie osamelosti úspešné, bude potrebné, aby spoločnosť venovala väčšiu pozornosť podpore osobnej komunikácie a vytváraniu príležitostí na zmysluplné interakcie. Pretože problém osamelosti nie je len sociálnou otázkou – jeho dôsledky štát pocíti aj na ekonomickej úrovni.