Francúzom nevadí, že výmenou za viac voľného času zarobia menej peňazí. Vyplynulo to z údajov nedávnej štúdie spoločnosti Ifop a nádacie Jeana Jaurèsa, píše The Telegraph.
Obyvatelia Francúzska sú známi svojimi dlhými sviatkami, predĺženými obednými pauzami a 35-hodinovými pracovnými týždňami. Svet im už dlho závidí imidž bohémov, ktorí si užívajú všetky jeho pôžitky a stále sa im aj napriek tomu podarí dokončiť si svoju robotu.
Pandémia koronavírusu však francúzske vnímanie rovnováhy medzi súkromným a pracovným životom dostala do nového extrému. Podľa novej štúdie Francúzsko podľahlo „epidémii lenivosti“. Väčšina tamojších obyvateľov totiž tvrdí, že sa vôbec nemajú v pláne obťažovať nejakou tvrdou prácou, socializovaním či chodením von medzi ľudí.
Menej práce, menej peňazí
Mnoho Francúzov nemá podľa výsledkov štúdie problém s tým, že pracujú menej a teda zarábajú aj menej peňazí.
V roku 1990 si až 61 percent Francúzov myslelo, že práca je pre ich životy „veľmi dôležitá“, pričom 31 percent zas uprednostňovalo voľný čas. Dnes sa situácia otočila a prácu vyznáva už iba 24 percent obyvateľov. Voľný čas stúpol v hodnotovom rebríčku až u 41 percent opýtaných.
Odkedy pandémia covidu-19 ustúpila, až 37 percent Francúzov pociťuje menšiu chuť pracovať. Tento údaj sa však značne líši v závislosti od politického presvedčenia. V porovnaní s podporovateľmi súčasného francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona (28 percent) sú podporovatelia ľavicového lídra Jeana-Luca Mélenchona dvakrát viac náchylnejší stratiť svoju vôľu pracovať (61 percent).
Až dvom tretinám Francúzov nevadí, že pracujú a zarábajú menej. V roku 2008 zas dve tretiny tvrdili, že radi „pracujú viac, aby viac zarobili“.
Právo na záhaľku
Mnoho pracovníkov začalo spochybňovať význam svojej práce, keď počas pandémie došlo k prepusteniu zhruba 11-miliónov ľudí. Určitú zásluhu má na tomto trende aj skutočnosť, že francúzska vláda v tom čase poskytovala tú najštedrejšiu covidovú kompenzáciu v EÚ.
Práca z domu takisto prispela k vypuknutiu tejto „epidémii lenivosti“ a neochota pracovať za každých okolností sa odrazila aj na obrovskom nedostatku pracovnej sily v rôznych odvetviach od pohostinnosti cez dopravu po školstvo a ošetrovateľstvo.
Zo zistení štúdie vyplynulo, že mnoho Francúzov súhlasí s nedávnymi kontroverznými vyhláseniami zelenej političky Sandrine Rousseauovej, podľa ktorej si jej krajania zaslúžia špeciálne „právo na záhaľku“.