Dramatik James Graham v televíznej relácii priznal, že donedávna všetko jeho sebavedomie, radosť a šťastie pramenili z práce. „Nechcel som veriť, že by v mojom živote bolo miesto aj pre niečo iné,“ dodal 41-ročný autor divadelných hier.
V tom čase sa zvykol vyhýbať kamarátom, klamať rodinu a zanedbávať fyzické zdravie, len aby mal viac času na prácu. Vorkoholizmus sa podľa Grahama od iných závislostí až tak nelíši. Stále totiž ide o vzorec správania, ktorý človeka pomaly zabíja. Dramatik problém nakoniec vďaka terapiám prekonal a dnes vedie oveľa vyváženejší život, píše Telegraph.
Mylné predstavy
Mnohí zamestnanci nosia označenie „vorkoholik“ ako odznak cti. Veria, že je dôkazom fyzickej, emocionálnej a morálnej sily. Podľa štúdií ale existuje jasný prienik medzi ochoreniami, akou je obsedantno-kompulzívna porucha, a neustálou nutkavou potrebou pracovať a byť produktívny. Aj vyše polovica dospelých Britov v prieskume priznala, že má doma problém „vypnúť“ a prestať myslieť na prácu.
Podobne ako akákoľvek iná závislosť, ani vorkoholizmus nie je racionálny. Mnoho ľudí má pocit, že nemá inú možnosť, ak sa chce finančne udržať nad vodou. Od počtu odpracovaných hodín navyše často odvíjajú aj svoju hodnotu. Podľa docentky Malissy Clarkovej z Univerzity v Giorgii je v tomto prípade na mieste zmena myslenia. „Musíte pochopiť, že po dosiahnutí určitého bodu peniaze nevyriešia všetky vaše problémy,“ varovala.
Varovný príklad
Ako teda zistiť, či ste od práce závislý? „Diagnostikovať vorkoholika je veľmi ťažké, pretože ľudia nadmernú prácu len zriedka vnímajú ako problém,“ vysvetlila Clarková.
Sam Delaney z Telegraphu s touto diagnózou takisto v minulosti bojoval. Bežne mu nerobilo problém odpracovať 11 po sebe idúcich 12-hodinových zmien. Netrvalo dlho a začal kolabovať na ulici, trpieť záchvatmi a musel byť dokonca aj hospitalizovaný. Lekári mu vtedy povedali, že trpí vyčerpaním organizmu a poradili mu, aby si trochu oddýchol. Ako správny vorkoholik ich slová ignoroval.
„Poháňali ma ambície, neistota a pocit finančnej tiesne, a tak som len pracoval a pracoval – neustále utekal pred depresiou a úzkosťou,“ priznal redaktor. Jeho žena sa často sťažovala, že doma chodil ako zombie. Fyzicky bol síce prítomný, no duševne nevládal. Víkendy často trávil pred televízorom a väčšinu rodinných dovoleniek prespal.
Čoskoro začal pociťovať vyhorenie a bol neustále chorý. Trápili ho časté prechladnutia, bolesti chrbta a úzkosťou vyvolaná nespavosť. „Moje telo mi neustále posielalo varovné signály,“ dodal. Jeho vorkoholizmus v konečnom dôsledku prerástol do stavu, keď sa nedokázal tešiť zo žiadnych úspechov. Diagnóza sa, paradoxne, podpísala aj na zhoršenom výkone v práce, keďže sa nedokázal poriadne sústrediť a nemal na nič energiu. „Iróniou osudu je, že moja závislosť od práce mi bránila v práci,“ zavtipkoval si Delaney.
Profesora psychológie Thomasa Currana vývoj situácie ani trochu neprekvapil. Podľa neho je úplne hlúpe si myslieť, že viac úsilia znamená lepší výkon. „Keby ma fyzické a duševné ochorenia neprinútili vyhľadať pomoc, možno by som v rovnako neúprosnom tempe pokračoval roky,“ priznal na záver redaktor.
Ďalšie dôležité správy
