Pred niekoľkými rokmi riešil jeden zamestnanec problém v súvislosti s nadčasmi. Pracoval dlhodobo dlhšie, ako bola jeho štandardná pracovná doba, avšak náležitú odmenu za prácu nadčas nedostal. Tá by mala byť podľa súčasnej legislatívy minimálne 25 percent priemernej mzdy zamestnanca.
Dotyčný sa rozhodol tento problém riešiť súdnou cestou. Okresný súd síce uznal, že nadčasy zamestnávateľ zamestnancovi neprikázal, no keďže o nich vedel a neprotestoval, mlčky s nimi súhlasil. Napriek tomu sa súd priklonil na stranu zamestnávateľa a argumentoval tým, že práca, ktorú zamestnanec vykonával, neniesla znaky naliehavosti a nebola tak splnená podmienka zvýšenej potreby práce. A to aj napriek tomu, že podľa dotyčného pracovníka nebolo možné všetku agendu stihnúť v rámci štandardného pracovného času.
Krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu a zamestnanec sa preto odvolal na Najvyššom súde SR. Ten napokon po troch rokoch rozhodol v prospech zamestnanca. Za rozhodujúce kritérium toho, či ide o prácu nadčas alebo nie, nepovažoval zvýšenú potrebu práce, ale hoc i tichý súhlas zamestnávateľa. Výsledkom je teda čosi ako tichá dohoda. „O príkaz zamestnávateľa totiž podľa názoru súdu môže ísť aj pokiaľ zamestnávateľ uloží také množstvo práce a v takom termíne, že bez práce nadčas ju nie je možné objektívne vykonať,“ uvádza portál epravo.sk.
- Podmienky práce nadčas
Naliehavosť je spolu s nariadením zamestnávateľa jednou z hlavných podmienok uznania práce nadčas. Tú treba vnímať ako niečo akútne a dočasné, keď vznikla potreba vykonať dané úlohy mimo štandardného režimu a nad rámec určeného pracovného času. „Prácu nadčas môže zamestnávateľ nariadiť alebo dohodnúť so zamestnancom len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce alebo ak ide o verejný záujem,“ uviedla hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR Martina Nemethová.
Za jeden kalendárny rok môže nadriadený nariadiť zamestnancovi maximálne 150 hodín nadčasov. Ak zamestnanec súhlasí, môže to byť až do 400 hodín. Týždenne nesmie byť nadčasových hodín v priemere viac ako osem. Tento priemer sa štandardne počíta za štvormesačné obdobie. Opäť platí možnosť dohody zamestnanca so zamestnávateľom, ktorá umožňuje túto lehotu predĺžiť až na 12 mesiacov.
Za prácu nadčas prislúcha zamestnancovi štandardná mzda a takzvaný príplatok za nadčasy vo výške 25 percent jeho priemernej mzdy. V prípade rizikových povolaní je mzdové zvýhodnenie najmenej 35 percent. Namiesto tohto príplatku sa môžu zamestnávateľ a zamestnanec dohodnúť na čerpaní náhradného voľna.
Zdroje: KOZ SR, Zákonník práce
Laxnosť sa nevypláca
Rozdielne postoje jednotlivých súdov v opísanom prípade pritom naznačujú, že laxnosť sa pri zaobchádzaní s inštitútom nadčasovej práce nemusí vyplatiť ani jednej z oboch zúčastnených strán.
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?