Vysoká daň z pridanej hodnoty
Zvýšením základnej DPH na 23 percent sa Slovensko dostáva medzi krajiny s najvyššou daňou zo spotreby. Opäť platí, že z východoeurópskych krajín ju má vyššiu iba Maďarsko a Chorvátsko, hoci Poľsko ju má na rovnakej úrovni. Vyššia daň zníži spotrebu domácností, čo je pomerne paradoxné, keďže Slovensko patrí medzi chudobnejšie krajiny. Bulharsko má základnú sadzbu dane z pridanej hodnoty na úrovni 20 percent a Rumunsko 19 percent. Vyššia DPH je menej ekonomicky bolestivá ako vyššie dane z príjmu a odvody, problém však je, že na Slovensku rastie celkové daňové zaťaženie.

Vysoké dane z potreby pre chudobný národ

Mnoho tovarov bude atraktívne ich nakupovať v zahraničí, najmä také, ktoré sú postihnuté aj vysokou spotrebnou daňou, ako napríklad palivá alebo cigarety. Sadzba dane na úrovni 23 percent je už totiž európsky nadpriemer. Priemerná sadzba DPH v krajinách EÚ je na úrovni 21 percent.

Sociálnodemokratická vláda tak zaťaží spotrebiteľov vyššou daňou, ako je európsky priemer. Slováci sú pritom v európskych pomeroch jedným z najchudobnejších národov. Navyše, v posledných rokoch zažili jednu z najväčších vĺn inflácie zo všetkých rozvinutých krajín. V rovnakom čase prudko vzrástli úroky na slovenské dlhy, ktoré dlhodobo rástli jedným z najrýchlejších temp v rámci Európy. Postcovidový úder pre slovenského spotrebiteľa sa ukazuje aj na stagnujúcich maloobchodných tržbách.

Inými slovami, slovenský spotrebiteľ je slabý a zaťažiť ho vysokými daňami v tejto situácii nie je šťastné. Následkom bude ďalšia strata dôvery spotrebiteľov v ekonomiku. V takom prípade sa môže stať, že plánované výnosy na dani sa nepodarí dosiahnuť.

Ak totiž ekonomika spomalí, spomalí sa aj rast príjmov. Pre vyššiu infláciu spôsobenú vyššími daňami sa rast reálnych príjmov na budúci rok takmer zastaví, odhaduje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Následkom bude pokles životnej úrovne. Slovákov totiž čaká takmer tisíceurový šek štátu za vyššie dane.

Pre mnohých, najmä najchudobnejších Slovákov, pôjde o neriešiteľnú situáciu. Je dosť možné, že s cieľom optimalizovať svoje príjmy a výdaje budú hľadať alternatívne riešenia v šedej ekonomike. Už teraz je pritom šedá ekonomika na vzostupe.

V stredu finančná správa odhalila daňové úniky vo výške 87 miliónov eur počas akcie „Horúce leto 3“, kedy sa zamerala na vydávanie pokladničných dokladov v bufetoch, kúpaliskách a trhoviskách. Podobne, spotreba pašovaných a falšovaných cigariet u nás vlani medziročne vzrástla až o 52 percent, udáva správa KPMG. Audítorská firma upozorňuje, že situácia sa vrátila na úroveň roka 2019.

KPMG poukázala na najväčšie obavy z príliš a rýchlo rastúcich daní. Z dôvodu závažného vplyvu vyšších daní na spotrebiteľov, ich správanie, podnikateľskú sféru a investovanie sa odporúča, aby zásadné daňové zmeny vláda a parlament diskutovali mesiace, ak nie roky dopredu.

Daňové úpravy by mali vychádzať z dôkladnej analýzy situácie s následným konštruktívnym rozhovorom s ekonomickými inštitúciami. Na Slovensku však už osemnásť rokov žiadna podobná analýza ani komunikácia neprebieha. Vláda Smeru – SD, ktorá bola väčšinu času pri moci, ignoruje zodpovedný legislatívny proces, na čo v stredu opäť raz poukázala aj americká obchodná komora.

Posledné roky daňová medzera medzi potenciálnym a reálnym výberom daní klesala. Slovensko je tu však na šiestej priečke v Európe a stále musí dobiehať európsky priemer. Má čo robiť. Keby sa mu podarilo medzeru vymazať, podobne ako Holandsku, mohlo by na zvýšenom výbere daní získať miliardu eur navyše.