- Veľká daňová medzera
- Krajinám Európskej únie sa darí znižovať daňovú medzeru, čo predstavuje rozdiel medzi skutočným a potenciálnym výberom daní. Pred dvoma dekádami bolo Slovensko na úrovni súčasného Rumunska s vyše 30-percentnou daňovou medzerou. Momentálne klesla na vyše desať percent, čo je stále veľa. Ideálnym cieľom je Holandsko, ktorému sa darí na daniach vyberať viac, ako ukazujú teoretické modely. Slovensko však má potenciál výber dani zlepšiť a zo šiestej priečky v rámci EÚ sa priblížiť k priemeru. Ak by sa mu to podarilo, na daniach by získalo stovky miliónov eur. V roku 2021 mala daňová medzera v nominálnom vyjadrení hodnotu 871 miliónov eur, vyčíslila Európska komisia.
Daňová medzera sa môže stratiť
Zmenami daňového systému, ako sú aktuálne, však môže spôsobiť pravý opak – otočí trajektóriu úspešného výberu daní, keďže motivuje mnoho subjektov hľadať alternatívy, ako znížiť daňové výdavky. Práve preto by zvyšovanie daní malo v ideálnom prípade prebiehať postupne a každá reakcia spotrebiteľa by sa mala dôsledne vyhodnocovať.
Veľkým daňovým treskom vláda odštartovala plavbu do neznáma. Nielen z pohľadu ekonomiky, kde bude ťažké predvídať množstvo následkov, ktoré určite prídu, ale paradoxne aj na poli politiky. Vládna koalícia verí, že takto vysoké daňové zaťaženie jej prejde.
Je to vysoko nepravdepodobné. V dobrých časoch by ľudia na zvyšovanie nemuseli príliš negatívne reagovať. V zlých časoch sa však tomu nevyhnú. Mnohí nerozumejú, čo znamená zvýšenie daní o dve miliardy eur. Porozumejú tomu však o rok či dva, keď sa pozrú do svojich peňaženiek. Ekonomika je pre takmer všetkých až na prvom mieste.
Sociálna vláda svojou politikou stratila sociálny mandát. Bude zaujímavé sledovať, či o tri roky stratí aj politický mandát.
