3. Americké strednodobé voľby prinesú ústavnú krízu
V skratke: V Amerických voľbách v polovici funkčného obdobia dôjde k sporu o uznanie tesných výsledkov volieb do Senátu a/alebo do Snemovne, čo spôsobí, že 118. kongres nebude v riadnom termíne začiatkom roka 2023 uznášaniaschopný.
Chaotické prezidentské voľby v USA v roku 2020 boli pre americké inštitúcie desivým momentom. Úradujúci prezident Donald J. Trump spočiatku odmietol uznať svoju porážku vo voľbách a vyhlásil, že voľby boli ukradnuté. Toto tvrdenie nebolo nikdy vážne preskúmané súdom, no medzi Trumpovými sympatizantami to vyvolalo silnú odozvu. Dav sympatizantov, presvedčených o volebnom sprisahaní, povzbudila prezidentova rétorika natoľko, že zaútočil na Capitol Hill, aby „zastavil krádež“, teda aby zabránil oficiálnemu uznaniu výsledkov volieb 6. januára 2021. Takáto situácia nemá v histórii USA obdobu.
Predtým, a neskôr aj v ostro sledovanom druhom kole volieb do Senátu v Georgii, pridelení volební úradníci na počítanie výsledkov, z ktorých mnohí boli republikáni, riskovali svoj život pod hrozbami, dokonca vyhrážkami smrťou zo strany extrémistov. V roku 2022 sa republikáni postarajú, aby žiadni úradníci neboli na „nesprávnom“ mieste. Všetky pozície obsadia svojimi „partizánskymi“ prívržencami, ktorí budú pripravení urobiť čokoľvek, aby spochybnili výsledky.
Vo voľbách v roku 2022 v polovici volebného obdobia sa jedna alebo obidve strany postavia proti uznaniu výsledkov, čo znemožní zostaviť nový Kongres a tiež jeho prvé zasadnutie 3. januára 2023. Joe Biden bude vládnuť na základe dekrétov a demokracia v USA sa „zmrazí“, pretože dokonca aj demokrati sa postavia proti Najvyššiemu súdu, ktorého dôveru Trump výrazne naštrbil. Na začiatku roku 2023 tak dospejeme k plnohodnotnej ústavnej kríze.
Dopad na trh: extrémna volatilita amerických aktív. Výnosy amerických štátnych dlhopisov porastú a USD naopak poklesne.
