Trh práce prekonáva minimálne z pohľadu ponuky pracovných miest všetky historické rekordy. Kým pre zamestnancov je to dobrá správa, zamestnávatelia majú často hlavu v smútku. Čoraz častejšie nedokážu získať ľudí na potrebnej úrovni. „Ako bumerang sa nám vracia nekvalitné školstvo. Nemáme dobré vysoké školy, nemáme vzdelávanie prepojené s praxou, ľudia nemajú potrebnú flexibilitu. Nedostatok kvality sa odráža aj v pracovných ponukách,“ hovorí pre TREND šéfka spoločnosti Profesia Ivana Molnárová.
Myslíte si, že trh práce sa príchodom koronavírusu výraznejšie zmenil?
Určite áno. Celý trh práce prešiel transformáciou, ktorú niekedy nazývam aj revolúciou.
Záujem firiem o zamestnancov je silný. Ale ako je to s ponukou práce?
Počet ľudí, ktorí hľadajú prácu, príliš nekolíše. Nie je to tak, že by sa trh práce zrazu nafúkol a ľudí by bolo oveľa viac.
Môžete to porovnať s boomom v roku 2018?
Keď si zoberieme ako príklad november, tak v novembri 2018 sme mali 21 600 pracovných ponúk. Teraz to bolo 26 700 ponúk. To znamená, že aj medzi najsilnejším historickým rokom a súčasnosťou je rozdiel viac ako päťtisíc pracovných ponúk.
Z toho, čo hovoríte, vyplýva, že firmy majú nedostatok pracovníkov. Je to tak?
Určite áno. Hlavne tie segmenty, ktoré sú nedostatkové už dlhodobo alebo sú nedostatkové aj v rámci celej Európy.
Zamestnanec sa stal kráľom na napnutom trhu práce. Kam zmizli všetci ľudia?
Napríklad ktoré?
Hlavne IT. Tam je priemerný počet reakcií dve až tri na jednu pracovnú pozíciu. Platí to aj pre niektorých špecialistov v automotive.
Aký je počet reakcii na jeden inzerát v iných oblastiach?
V administratíve, obchode či marketingu je počet reakcií podstatne vyšší. Tam je to okolo 20 až 30, ale zasa je to otázka kvality.
Spomínali ste IT a automotive ako sektory s najväčším dopytom po pracovníkoch. Kde ešte ho vidíte?
S tým, že veľa firiem prešlo na prácu z domu, sa urýchlila digitalizácia. Pôvodne sme očakávali, že sa to stane v nasledujúcich rokoch. Ale stalo sa to v priebehu niekoľkých mesiacov. Preto je IT segment dlhodobo podhodnotený a nemá dostatok ľudí. Druhý taký segment je automotive alebo elektropriemysel a vôbec celá výroba. Ale nedostatok ľudí zaznamenáva každé odvetvie. Lebo ľudí je podstatne menej.
V súčasnosti sa automobilky boria s veľkou čipovou krízou, často odstavujú prevádzku, naozaj je napriek tomu v automotive nedostatok ľudí?
Automotive stále vyrába. Firmy si potrebujú ľudí ponechať, lebo vedia, že keby ich prepustili, tak ich nedostanú naspäť. Iné fabriky by ich preplatili. Čiže mnohé firmy sa poučili z prvej krízy, keď poprepúšťali ľudí, no keď prišiel boom, tak mali problém nabrať ich späť. Skutočnosť, že fabrika v kríze prepúšťa, robí zlé meno celej firme. Ľudia potom idú radšej do firiem, ktoré ich vedia podržať aj v zlých časoch.
Povedali ste, že nedostatok ľudí je všade. Čo to znamená? Ľudia niekam zmizli? Alebo je ekonomika taká rozbehnutá, že potrebuje nových ľudí?
Keď si to porovnáme s rokom 2018, keď sme hovorili, že bol nedostatok ľudí, tak teraz počet pracovných pozícií mesačne narástol o päť až desaťtisíc. Pritom počet obyvateľov schopných pracovať sa príliš nezmenil. Počet ľudí, ktorí chcú zmeniť alebo majú dôvod zmeniť prácu, je len malé percento. Navyše sme krajina, ktorá nie je veľmi ochotná prijímať ľudí zo zahraničia. Nemáme ani podporné programy na to, aby sme ich húfne prijímali. Ani naša legislatíva nie je úplne jednoduchá. Takže ľudia zo zahraničia, či už z Ukrajiny, Bieloruska, či Gruzínska, smerujú do Poľska, Maďarska a Česka. V týchto krajinách je proces ich prijímania výrazne jednoduchší. Slovensko tak v podstate obchádzajú.
A máme aj ďalší veľký problém, ktorý nás dobehne – demografiu.
Slovensko rýchlo starne a populačne silné ročníky sa dostávajú do veku nad päťdesiat a viac rokov. Teda budú postupne odchádzať do dôchodku. Mladá generácia nie je taká početná a nedokáže ich nahradiť. Ale pozitívna správa je, že v súčasnosti vidíme veľký baby boom, takže možno pandémia časom ten výpadok nahradí. No ešte dôležitejšie ako samotný baby boom je, či tie deti budú chcieť zostať na Slovensku.
Dopyt po ľuďoch je veľký, napriek tomu máme aj dlhodobo vyššiu nezamestnanosť oproti predkrízovým obdobiam. Čo je príčinou?
Miera nezamestnanosti je okolo päť až šesť percent, čo nie je pre Slovensko také prekvapujúce. Tým, že máme dlhodobú nezamestnanosť a jej štruktúra nekopíruje trh práce, tak na úrade práce zostávajú dlhodobo nezamestnaní. A tí sa často stávajú úplne nezamestnateľnými. Firmy takých ľudí nepotrebujú.
Prečo je s nimi taký zásadný problém?
Lebo s nimi majú starosti. Pracovník, ktorý rok-dva nepracoval, nie je rentabilný. Minimálna mzda sa neustále zvyšuje a pre firmu sa nevyplatí zaúčať ho, lebo je tam vysoká fluktuácia. Zároveň existuje určitá skupina ľudí, ktorá by chcela pracovať, ale na trh práce sa nevie dostať. Je potrebné im pomôcť a aj s touto skupinou treba pracovať. Len to stojí veľké peniaze. Práve tam by mal pomôcť štát.
Takže takmer každý, kto si v súčasnosti chce nájsť prácu, si ju momentálne aj nájde?
Samozrejme, z niektorých regiónov ľudia musia cestovať za prácou. Ale v regiónoch, kde je dostatok fabrík alebo firiem, si prácu nájdu. Dôležité je aj vzdelanie, lebo, samozrejme, každý nie je schopný pracovať v oblasti informačných technológií alebo financií. Ale keď sa otvorí cestovný ruch, zase bude zhánka po ľuďoch. Otázka však je, nakoľko firmy dokážu splniť ich platové požiadavky, lebo inflácia je vysoká a tlak na zvyšovanie miezd je veľký. Tak sa roztočilo veľké koleso – zvyšujú sa ceny základných služieb a prichádza tlak zamestnancov na zvyšovanie miezd. Uvidíme, kde sa to koleso zastaví.
V akých sektoroch je najväčší tlak na rast miezd?
Podľa nášho prieskumu je to gastro, cestovný ruch a hotelierstvo, kde rástli zhruba o šesť percent. V menších odvetviach, ako je napríklad textilný priemysel, boli platy dlhodobo nízke, rástli zhruba o sedem percent. Vo vodohospodárstve a v životnom prostredí zhruba o deväť percent. Ale netreba zabudnúť, že v prvom kvartáli, keď neboli otvorené prevádzky, bol priemerný plat podstatne vyšší ako v druhom alebo v treťom kvartáli tohto roka.
Prečo?
Pomer pracovných ponúk bol v prvom kvartáli úplne iný ako v ostatných kvartáloch. V prvom prevládali pracovné pozície z oblastí ako IT, bankovníctvo, financie a podobne. Teda aj plat bol podstatne vyšší. Napríklad v prvom kvartáli 2020 bol priemerný plat v pracovných ponukách okolo 1 150 eur, v prvom kvartáli roku 2021 bol okolo 1 280 eur, zatiaľ čo už v treťom kvartáli bol iba 1 220 eur, pretože štruktúra pracovných pozícií už bola iná.
V prieskume TREND Barometer sa takmer polovica respondentov vyjadrila, že im ľudia chýbajú napriek vyšším platom. Je situácia skutočne až taká zlá?
V súčasnosti zápasí s nedostatkom kvalitných ľudí takmer každý sektor. Napríklad teraz sme otvorili pracovnú pozíciu obchodníka s maďarčinou. Zareagovalo nám zhruba 25 ľudí, čo je krásne číslo. Lenže žiadny z nich nesplnil naše požiadavky a očakávania.
Čo je dôvodom nízkej kvality záujemcov o prácu?
Vracia sa nám bumerang nekvalitného školstva. Nemáme dobré vysoké školy, nemáme vzdelávanie prepojené s praxou, ľudia nemajú potrebnú flexibilitu. Nedostatok kvality sa odráža aj v pracovných ponukách. Firmy už nehľadajú hard skills, ale hľadajú skôr soft skills.
Viete špecifikovať o aké vlastnosti ide?
Firmy sú ochotné ľudí aj doučiť, len je prvoradé, aby sa chceli učiť, aby chceli na sebe pracovať. To je prvoradá podmienka. Potom aby mali analytické a logické myslenie a vedeli rozmýšľať nad súvislosťami a spájať informácie. Aby vedeli komunikovať a pracovať tímovo. To sú najčastejšie požiadavky, ktoré sa objavujú v pracovných pozíciách. Keď to porovnáme s obdobím spred desiatich rokov, vtedy boli dominantné hard skills. Medzi tie teraz patrí hlavne angličtina a dobrá znalosť Excelu.
Mladí ľudia nevedia pracovať s Excelom?
Mnohí stredoškoláci s ním nevedia vôbec pracovať. Bude otázne, ako to táto generácia, ktorá bola takmer dva a pol roka doma, dobehne. A či to vôbec bude chcieť dobehnúť. Lebo sa ukazuje, že ľudia oveľa viac ako v minulosti hľadajú work-life balance. Ľudia, ktorí boli ochotní robiť nadčasy, už nie sú. A to je ďalšia veľká téma zamestnávateľov, ľudia si odrobia svoj pracovný čas a práca sa pre nich končí.
Ak sa vrátime k respondentom TREND Barometer, ďalších 15 percent ľudí tvrdí, že si nemôžu dovoliť zvyšovať platy. To je ten horší prípad.
V súčasnosti máte infláciu okolo piatich percent. To znamená, že aj keď zvýšite platy o tých päť percent, človek má v konečnom dôsledku stále rovnako. Pre zamestnávateľov, ktorí musia zvýšiť platy o päť percent napríklad pre tisíc zamestnancov, sú to obrovské náklady, pretože sa zvýšia aj odvody. V konečnom dôsledku zamestnávateľ zaplatí oveľa viac. Otázka je, ako to slovenská ekonomika zvládne.
Myslíte si, že je nízka kvalita ľudí dlhodobý problém?
Mnohí kvalitní študenti sa už na strednej škole rozhodli študovať v zahraničí, minimálne v Česku. A tam si ich často odchytia tamojšie firmy a ponúknu im zaujímavé zázemie. Nájdu si tam partnerov a potom sa im ťažko vracia späť. Kým nepritiahneme študentov trebárs z Ukrajiny alebo tretích krajín do našich vysokých škôl a nebudeme ponúkať dostatočne zaujímavé pracovné príležitosti, tak problém nevyriešime. Lenže potom musíme nastaviť podmienky, aby sa mladí ľudia chceli vrátiť. A to znamená, že Slovensko bude pre nich dostatočne atraktívne. To by malo byť o dlhodobej vízii krajiny, ktorá nám stále chýba. Hlavne však budú odchádzať zamestnávatelia, ktorí vytvárajú pridanú hodnotu. Lebo keď vytvoria pracovné ponuky s pridanou hodnotou, aj mzdy môžu byť vyššie. Ale keď nemáme kvalitu študentov, tak na Slovensku nevznikne ani potenciál pridanej hodnoty.
Tieto zmeny, ktoré prebiehajú na trhu práce, sú dočasné alebo trvalé?
Do školstva sa, bohužiaľ, neinvestuje už od revolúcie. Nízku kvalitu školstva si uvedomujú zamestnávatelia, ale pre voličov to stále nie je dostatočne dôležité. Musíme dookola vysvetľovať, že ak nebudeme mať vzdelaný národ a vysokú kvalitu školstva, tak ľudia nemôžu zarábať dvetisíc eur. Budú manuálnou prácou zarábať osemsto.
Tieto následky sa však dotknú aj slovenských spoločností.
Veľa firiem prešlo na home office a veľa ľudí zostalo doma. Zamestnancom to otvára priestor pracovať nielen kdekoľvek v rámci Slovenska, ale zároveň im to otvorilo priestor aj na globálnom trhu práce. To znamená, že ak sú dobre jazykovo vybavení a majú špičkové znalosti v nejakej oblasti, tak môžu robiť napríklad pre americkú firmu, ktorá im dá úplne iné mzdy. O to je to ťažšie pre naše firmy, ktoré nielen zápasia s nedostatkom pracovníkov, ale sa dostali aj do konkurencie v rámci globálnych firiem. Slovensko má obrovský potenciál, máme firmy, ktoré dokázali, že sa môžu presadiť aj globálne. Ale ak tu nenájdu šikovných ľudí, budú nútené odísť inde, kde je kvalita škôl podstatne vyššia.
- Ivana Molnárová (50)
- V roku 1995 ukončila Fakultu matematiky, fyziky a informatiky na Univerzite Komenského v Bratislave. Po absolvovaní univerzity pracovala v rodinnej firme Anyhel v Humennom. V roku 2001 nastúpila do spoločnosti Profesia ako sales representative a po zmene viacerých pozícií od mája 2008 riadila a koordinovala obchodné aktivity spoločnosti v Českej, Slovenskej a Maďarskej republike ako marketingová a obchodná riaditeľka. V roku 2010 sa stala výkonnou riaditeľkou spoločnosti.
