„Áno, je to motivačná literatúra zameraná na osobnostný rozvoj. Videli sme dieru na trhu, pretože neexistuje kniha od mladých ľudí pre mladých. Pri písaní sme si uvedomovali, že mladí ľudia sú často stratení a nevedia, čo chcú v živote robiť,“ vysvetľujú. Andrej a Juraj generáciu mileniálov nabádajú, aby sa nebáli výziev, skúšali nové veci a získavali skúsenosti.
Myšlienky od osobností
Autori sa nepovažujú za vševedov, no sebavedomie im uprieť nemožno. Pevný stisk ruky, pohľad do očí, diplomatické vystupovanie a elegantné oblečenie. O knihe tvrdia, že nejde o rady, ale o myšlienky známych motivátorov a osobností, ktoré čítali. S tým rozdielom, že sú písané štýlom určeným pre mladého človeka, aby to lepšie pochopil.
Tvrdia, že milujú biznis a prácu s ľuďmi. Vraj nebažia po tom, aby silou-mocou niekoho poučovali. Uvedomujú si, že sú stále mladí a chýbajú im väčšie úspechy či zlyhania. Lenže kto iný vie lepšie pochopiť zmýšľanie mladých ako ich rovesníci?
Hlava 20 Zdroj: Juraj Gago a Andrej Krúpa
Obaja si už niečo preskákali, ale všetko šlo až záhadne rýchlo. Študovali v zahraničí, kde, ako tvrdia, spoznali inú kultúru a zaujímavých ľudí. Juraj bol v Spojených štátoch, v Nemecku a Dánsku, kde strávil dva roky na bakalárskom stupni v odbore marketingová komunikácia. Andrej okrem STU odišiel na čas do Singapuru a Juraja náhodou stretol v Dánsku na jednej start-upovej akcii.
Je až neuveriteľné, že v takom mladom veku dokázali prejsť množstvom povolaní, škôl a vlastných podnikateľských pokusov. Na to majú vysvetlenie: nestáť na jednom mieste. „Je veľmi dôležité robiť niečo počas štúdia. Po vyučovaní som nešiel na na pivo, ale pracoval som na sebe každý deň. Už v Dánsku, keď som mal 19 rokov, som si založil prvú reklamnú firmu, ktorá skrachovala. Času je veľmi veľa a nie je dôležité, koľko máš rokov. Dnes už máte milionárov, ktorí majú 13 či 14 rokov,“ vysvetľuje Juraj.
Pokus o realizáciu sna
V novembri minulého roka si založili spoločne eseročku Perry, v rámci ktorej chcú podstatu knihy realizovať z podnikateľského hľadiska. Onedlho plánujú spustiť vzdelávaciu akadémiu Perry Academy. Bude zameraná na stredoškolákov a vysokoškolákov. Obaja chodievajú diskutovať na stredné školy, kde zisťujú, čo mladých trápi. Spoločným znakom súčasnej generácie je podľa nich pocit stratenosti – ľudia nevedia, čo by v budúcnosti chceli dosiahnuť a čo ich baví. „Každý účastník akadémie by mal mať svojho mentora, ktorý mu pomôže sformovať jeho sny. Skúsime mu dať tipy a triky, ktoré fungovali u nás, a keď nájde svoju víziu, tak mu ju pomôžeme zhmotniť,“ vysvetľujú.
Juraj Gago a Andrej Krúpa Zdroj: Maňo Štrauch
Kým kniha pláva v teoretickej rovine, akadémia bude o konkrétnych radách. Ak sa niekto chce stať napríklad novinárom a má len 16 rokov, tak pre neho mladíci nájdu kvalitného žurnalistu, ktorý mu poradí, ako svoj sen zrealizuje. „Cieľom je vychovávať osobnosti, ktoré by pracovali tam, kde chcú pracovať. Chceme zmeniť spôsob, ako sa vzdelávame. Ide o to, aby sme poznávali seba a zisťovali, v čom sme naozaj dobrí,“ vravia o svojom pláne.
Mladíci tvrdia, že chcú dať svojim rovesníkom novú perspektívu. Niekedy ich totiž trápia hlúposti, ktoré im len zaťažujú život. „Vážne riešia, že majú menej lajkov ako ostatní. Pritom je úplne jedno, koľko máš kamarátov. Dôležité je mať aspoň dvoch naozajstných priateľov. Vtedy si šťastný človek,“ vraví Juraj.
Všimli si, že mladým veľmi záleží na tom, ako pred ostatnými vyzerajú. To im bráni v rozkvete a brzdí ich potenciál. Radia im, aby sa nasilu „neštelovali do pozície páčivého na Facebooku“. Pretože takto si vlastnú cestu nikdy nenájdu.
Hodení do blata
Aj tí mladí ľudia, ktorí zistia, čo by chceli dosiahnuť, sú často „hodení do blata“ a majú to na začiatku ťažké. Nemá im kto poradiť alebo o to ani nejavia záujem. „My najviac rád získavame od starších ľudí, ktorí si toho už veľa prešli. Práve starších ľudí mladí podceňujú a tvrdia, že im nemajú čo povedať, pretože nežijú v ich dobe,“ vysvetľuje Andrej.
Z vlastnej skúsenosti im radia, aby cestovali a spoznávali svet, pretože ten nie je len čierno-biely a všetko sa netočí len okolo Slovenska. „Naším cieľom je ponúknuť im širšiu perspektívu pohľadu na to, kto sú a čím sa chcú stať,“ vraví Andrej. Veľký problém vidia v tom, že mladým chýbajú osobnosti, ktoré by obdivovali. Často sú nimi len pop hviezdy, v ojedinelých prípadoch profesori zo školy. Sami sa nepovažujú za motivátorov a každý deň sa inšpirujú knihami. Ich hlavným mottom je nezastaviť sa a hľadať to pravé orechové. „Skúšaš a keď niečo nevyjde, tak musíš skúšať zas. Musíš hľadať nové impulzy, urobiť analýzu toho, čo si robil, a zistiť, v čom si bol dobrý,“ vysvetľujú autori princíp, ktorý ich nakopol.
