Ceny, zľavy, výpredaje. Čo viac Slovák potrebuje?

Jadrom nákupného rozhodovania Slovákov sú ceny. Nasvedčujú tomu viaceré spotrebiteľské prieskumy. Napríklad v prieskume spoločnosti Cetelem sa osem z desiatich Slovákov priznalo, že v porovnaní s predkrízovými rokmi sú „pozornejší k cenám“ a „nakupujú rozumnejšie“. V preklade do slovenčiny to znamená, že vyhľadávajú akciové ponuky, sliedia po najnižších cenovkách, nakupujú použitý tovar... Len pre úplnosť, Slováci sú v tomto európskym priemerom. Ešte „uvážlivejší“ sú oproti minulosti podľa rovnakého prieskumu Taliani, Španieli i Maďari.

Aj ďalší prieskum, tentoraz z dielne agentúry GfK, potvrdzuje hypotézu o cenovej senzibilite slovenských zákazníkov. Hoci to nevidí úplne jednoznačne. Podľa jej aktuálneho shopping monitora napríklad potraviny nakupuje podľa ceny 58 percent Slovákov. Ostatní, čiže 42 percent, zvažujú pri výbere skôr iné faktory, ako sú vzdialenosť obchodu, rozsah ponuky alebo nákupné prostredie.

Analytici súhlasia, že Slováci a ceny sú mnohovrstevná téma. Najmä preto, že každý človek (alebo skupina ľudí) reaguje inak. Niekto si výslovne stráži peňaženku. A je jedno, či musí alebo nemusí. Iní si zasa doprajú a neváhajú ísť do kontokorentu alebo si vziať spotrebný úver (v lepšom prípade si zoženú druhú prácu). Inak sa ľudia na cenovky pozerajú týždeň pred výplatou, „elektronické“ peniaze na platobnej karte púšťajú ľahšie než fyzické bankovky a mince v peňaženke.

Lacnejšie aj drahšie

V čom sa laické subjektívne pozorovania prelínajú so závermi trhových výskumníkov, je dojem, že našinci ľúbia akcie a výpredaje. „Slováci sú veľkí akcionári,“ mieni senior konzultantka agentúry TNS Slovakia Eva Taračová. „Berú to ako hru. Často nakupujú skôr pre pocit, že urobia dobrý obchod, než aby skúmali reálny úžitok. A niekedy si aj uvedomia, že až toľko vlastne neušetrili,“ dodáva.

Aj vzťah k výpredajom má však viacero rozmerov.