Mnoho zamestnancov má pocit, že aj po niekoľkých mesiacoch v novej práci stále nevedia, čo majú robiť. Problémom nie je ich neochota učiť sa nové veci, ale chýbajúci mentori. Podľa Business Insideru je čas, aby firmy, manažéri a personálne oddelenia prevzali za túto situáciu zodpovednosť.
Experti na ľudské zdroja a príslušníci generácie Z tvrdia, že mladým ľuďom na kvalitnom odvedení práce záleží a chcú sa učiť. Zamestnávatelia im ale neposkytujú potrebné nástroje. V prieskume softvérovej spoločnosti Adobe uviedlo až 83 % respondentov z generácie Z, že pomoc mentora je pre ich kariéru nesmierne dôležitá. Bohužiaľ, len polovica k nemu má reálne aj prístup.
Kontraproduktívny prístup
Príchod pandémie viedol k nárastu fluktuácie zamestnancov a poklesu lojality medzi nimi i nadriadenými. Tento chaos spôsobil, že zamestnávatelia začali pochybovať o tom, či má zmysel investovať do školení. Rozmach práce na diaľku a hybridných pracovných modelov situáciu ešte viac skomplikoval. „Väčšina firiem chce, aby boli zamestnanci produktívni ihneď po nástupe do zamestnania, a preto si pri zaškoľovaní pomáhajú aplikáciami, umelou inteligenciou a videami. Snažia sa tým nezaťažiť ostatných alebo im chýbajú ľudia, ktorí by sa nováčikom venovali,“ vysvetlila kariérna strategička Ana Goehner.
Pocit nedostatočnej pripravenosti na výkon práce nie je novým fenoménom. Firmy už dlhodobo znižujú rozpočty na vzdelávacie programy v snahe zefektívniť podnikanie. Vždy keď potrebujú kresať náklady, školenia sú prvé na rane.
Vďaka internetu dnes majú firmy prístup k oveľa rozsiahlejším databázam talentov, a tak im nič nebráni v hľadaní kandidátov, ktorí už disponujú všetkými potrebnými zručnosťami a netreba strácať čas s ich zaškoľovaním. Pri znižovaní stavov navyše zamestnávatelia často vyhadzujú pracovníkov stredného manažmentu. Práve oni mávajú zvyčajne na starosti tréning mladších alebo nových zamestnancov.
Ďalším problémom je, že ak aj firmy investujú do školení, ponúkajú ich nesprávnym ľuďom. Často míňajú veľa peňazí na luxusné pobyty a vzdelávacie kurzy pre najvyššie postavených manažérov a na bežných zamestnancov zvyknú zabúdať. „Mohli by radšej minúť zlomok týchto financií na kvalitné školenia pre všetkých a pravdepodobne by tým získali aj vyššiu návratnosť investícií, ak je práve to ich cieľom,“ poznamenala Ashley Herd, zakladateľka platformy na zaškoľovanie manažérov Manager Method.
Nástrahy technológií
Technológie by z teoretického hľadiska mali uľahčiť vzdelávanie zamestnancov. Ich použitie je finančne lákavým riešením, pretože nákup softvéru je omnoho lacnejšou možnosťou než platiť školiteľa z mäsa a kostí. Firmy však často robia tú chybu, že školiace softvéry nakupujú bezhlavo a vôbec si neoveria, či sa venujú postupom, ktoré manažéri od podriadených vyžadujú.
Je jednoduché obviňovať z niektorých týchto problémov rozmach práce na diaľku a hybridných modelov. Mnohí zamestnávatelia si myslia, že keby ľudia chodili do kancelárií, všetko by sa vyriešilo. Odborníci na ľudské zdroje a kariérni koučovia nesúhlasia. Ľudská interakcia je podľa nich síce užitočná, no nerieši nesprávne nastavené stimuly, nadmerné zaťažovanie manažérov či absenciu plánov na zaškoľovanie nových zamestnancov.