Niektorí ľudia jednoducho nedokážu „seknúť“ s prácou a odísť do dôchodku. Giorgio Armani sa aj vo veku 89 rokov odmieta vzdať funkcie výkonného riaditeľa prestížneho módneho domu. Titul druhého najbohatšieho muža Talianska vôbec nezmenil jeho pracovnú etiku.
Charlie Munger, pravá ruka Warrena Buffetta, pracoval pre investičného giganta Berkshire Hathaway až do svojej smrti v roku 2023 – mal 99 rokov. Sám Buffett vo veku 93 rokov stále chodí do práce, píše Economist.
Všetci traja páni ostali profesionálne aktívni aj vo veku, ktorý by sa z historického hľadiska mohol považovať za obdobie senility. Nie sú však jediní. Nedávny prieskum odhalil, že takmer jeden z troch Američanov tvrdí, že do dôchodku zrejme nikdy neodíde. Väčšina z nich si totiž nemôže dovoliť prísť o príjem, keďže inflácia čoraz viac nahlodáva už tak skromné príspevky zo sociálneho zabezpečenia. Oplatí sa ale dôchodok tým, ktorí si ho môžu dovoliť?
Trajektória korporátneho života bola kedysi predvídateľná. Zamestnanci postupovali vyššie po firemnom rebríku a s každým povýšením získali viac prestíže i vyšší plat. Potom, keď vekovo prekročili prah šesťdesiatky, prišla oslava na rozlúčku, zlaté hodinky a vytúžený dôchodok. Ten väčšinou trávili s vnúčatami či oddychovaním pred televízorom.
Situácia sa odvtedy zmenila, keďže priemerná dĺžka života rastie, a tak sa zamestnancom predlžuje aj čas na dôchodku. Je pravda, že toto obdobie vôbec nemusí byť nudné a je možné mať plný diár aj bez pracovných stretnutí a úloh. Okrem kultúrneho vyžitia v podobe divadelných predstavení či výstav umenia si môžu dôchodcovia nájsť nejaký nový koníček. Pre mimoriadne pracovitých a ambicióznych ľudí ale môžu pôsobiť zbytočne a dokonca trochu trápne. Je to preto, že hlboko v srdci stále túžia byť užitoční.
Hoci zvykne intelektuálna stimulácia udržiavať depresiu a s vekom spojený pokles kognitívnych funkcii na uzde, mnoho profesionálov z technologického sveta odchádza do dôchodku čím skôr, aby uvoľnili miesto mladšej generácii. Podľa nich je totiž nerealistické udržať si s pribúdajúcim vekom náskok v tejto rýchlo napredujúcej oblasti. Odchod do dôchodku ale znamená opustiť centrum diania, v dôsledku čoho sa mnohí zvyknú cítiť zabudnutí a nepotrební. Často tak stratia zmysel života.
Vzrušenie z prekonávania nových výziev môže pôsobiť aj ako liek proti starnutiu. Kedykoľvek sa okolie snaží Armaniho presvedčiť, aby odišiel do dôchodku a začal si naplno užívať ovocie svojej ťažkej práce, magnát nad ich návrhmi len mávne rukou. Motivuje ho totiž, že sa ešte stále môže zapájať do riadenia podniku, schvaľovať projekty a podpisovať dokumenty.