Od uchádzača mámia peniaze namiesto životopisu. Stačí, aby naletel jeden z tisícky

Niektorí Slováci si vo svojom mobile mohli nájsť kostrbatú správu: „Dobrý deň, boli ste vybraný na brigádu. Denný plat 50 až 200 eur. Ak prácu chcete získať, pridajte WhatsaApp +33751237613.“ Posledná veta pritom niektorým nemusí prísť zvláštna a na takúto ponuku zareagujú. Namiesto denného platu 200 eur však môžu o podobnú sumu v priebehu chvíľky prísť.

Falošné pracovné ponuky majú niekoľko spoločných znakov. Tým najdôležitejším však je, že chcú od obete vymámiť peniaze alebo citlivé osobné údaje, ktoré by mohli pôvodcovia inzerátu zneužiť na to, aby sa k peniazom napokon dostali. V minulosti sa takéto ponuky objavovali skôr v angličtine, časom ich autori začali lokalizovať aj do slovenčiny. Zistili, že keď je správa v angličtine, šanca, že na ňu bude adresát reagovať, je nižšia. Buď preto, lebo po anglicky nevie, alebo preto, lebo správu v cudzom jazyku neočakáva a preto k nej bude oveľa podozrievavejší.

Nikdy nevymiznú

Prvým signálom, že ide o falošnú ponuku, môže byť invazívny spôsob, ktorým sa dostáva do pozornosti adresáta. Vyskytujú sa síce aj falošné ponuky práce, ktoré sa verejne zdieľajú v rôznych skupinách na sociálnych sieťach, ale častejšie sú priame správy, ktoré dostávajú náhodne vybraní adresáti. V minulosti skôr v podobe mailu či SMS, v súčasnosti je oveľa bežnejšou platformou WhatsApp.

Aj keď sa zdá, že doba pokročila a v súčasnosti už predsa nikto nemôže na takúto správu naletieť, opak je pravdou. Faktom je, že mediálna gramotnosť slovenskej verejnosti vo všeobecnosti pokrivkáva a podľa manažéra žilinskej pobočky jednej personálnej agentúry Andreja Gurína sa to prejavuje aj nedostatočnou schopnosťou rozlíšiť takéto konanie. „Je to jednoduché – ak by ľudia mali dostatočnú úroveň kritického myslenia a overovali si, na aké podvodné správy reagujú, tie by rýchlo vymizli, keďže by na ne nikto nereagoval,“ myslí si.