Trojdňový víkend dokáže zlomiť väz. A to nielen firme, ale aj zamestnancovi

Hoci sa zdá, že z pohľadu pohody zamestnanca, jeho osobného života a výsledkov jeho práce by bol štvordňový pracovný týždeň jednoznačnou výhrou, nemusí to byť pravda. Je prinajmenšom otázne, ako sa bude tak často prezentovaná rovnováha medzi osobným a pracovným životom vyvíjať z dlhodobého hľadiska. Na Slovensku si pritom mnohí myslia, že objavujeme celkom nové možnosti, no pokusy so skráteným týždňom sa vo svete udiali už v minulosti, napríklad aj v Spojených štátoch. Väčšinou však nešlo o zníženie počtu hodín, ale len o zníženie počtu pracovných dní.

Daň za trojdňový víkend

V rámci snáh presadiť menej pracovných dní sa väčšinou argumentuje tým, že pracovníci budú mať viac času na osobný život, čo bude odmenou za to, že svoju prácu zhustia buď do menšieho počtu hodín, alebo stlačia pôvodný počet hodín do menšieho počtu dní. Skrátenie pracovného týždňa však prináša hrozby, z ktorých niektoré môžu driemať dlhšiu dobu po jeho aplikovaní do praxe.

„Compressed workweek, čiže 40-hodinový pracovný čas natlačený do štyroch dní, bol veľkým hitom v USA v 70-tych rokoch,“ hovorí mentorka energy managementu Ľudmila Grajcárová. V tom čase sa robili aj výskumy, ktoré sa sústreďovali hlavne na dve premenné – na spokojnosť zamestnancov a na pracovnú morálku, respektíve produktivitu práce. Výskumy podľa Ľ. Grajcárovej nepreukázali žiadny relevantný vplyv takto stlačeného pracovného času na produktivitu zamestnancov.