Tokio zavádza štvordňový pracovný týždeň. Chce riešiť populačnú krízu a zmeniť pracovnú kultúru

Od apríla tokijská metropolitná vláda umožní zamestnancom pracovať iba štyri dni v týždni. Zároveň zavádza čiastočnú rodičovskú dovolenku, ktorá rodičom umožní skrátiť si pracovný deň o dve hodiny. Cieľ? Podpora rodín a snaha zabrániť tomu, aby ženy museli obetovať kariéru kvôli deťom.

„Budeme flexibilne upravovať pracovné podmienky, aby ženy nemuseli voliť medzi prácou a rodinou,“ vyhlásila guvernérka Tokia Juriko Koike pre Japan Times.

Historicky nízka pôrodnosť

Japonsko má problém. 350 074 narodených detí za prvých šesť mesiacov roka 2024 znamená pokles o 5,7 percenta oproti rovnakému obdobiu v roku 2023. Krajina starne. Priemerný vek Japonca je 49,9 roka, zatiaľ čo v USA je to 38,9 roka.

Japonsko pritom nie je jedinou krajinou, ktorá čelí poklesu pôrodnosti. Do roku 2100 bude 97 percent krajín sveta pod úrovňou potrebnou na udržanie stabilnej populácie, píše portál Healthdata. Najnižšiu pôrodnosť má Južná Kórea, kde sa v uplynulom roku predalo viac kočíkov pre psy ako pre deti.

Pôrodnosť v Japonsku dosahuje len 1,2 dieťaťa na ženu, v Tokiu dokonca 0,99. Na stabilnú populáciu je potrebná hodnota 2,1, tvrdí OECD. Dlhodobé riešenia ako rodičovské dovolenky, dotácie na starostlivosť o deti či priame finančné príspevky zatiaľ nepriniesli želaný efekt.

Pracovná kultúra pod drobnohľadom

Japonská pracovná etika je legendárna. Dlhé hodiny v kancelárii, minimálny voľný čas. No tradičný model „byť zaneprázdnený znamená byť hodnotný“ už nefunguje.

Skúsenosti zo zahraničia ukazujú jasný trend. Keď zamestnanci pracujú menej dní, podávajú lepšie výkony. Riešia problémy rýchlejšie, venujú sa inováciám, poskytujú kvalitnejšie služby. Nie hodiny za stolom, ale výsledky rozhodujú. Spoločnosť Unilever na Novom Zélande zaviedol šťvordňový pracovný týždeň v roku 2020. Počet uchádzačov o prácu sa zvýšil o 800 percent, stres zamestnancov klesol o 33 percent.

Podľa organizácie 4 Day Week Global, ktorá analyzovala testy v šiestich krajinách, muži vďaka kratšiemu pracovnému týždňu trávili o 22 percent viac času starostlivosťou o deti a o 23 percent viac domácimi prácami. Ak majú ľudia viac času na rodinu, môžu mať viac detí. Ak nie sú vyčerpaní z práce, sú produktívnejší.

Nie je to pre každého?

Nie všetci odborníci vidia štvordňový pracovný týždeň ako univerzálne riešenie. Julia Hobsbawm, zakladateľka Workathon a autorka knihy Working Assumptions, tvrdí, že tento model nemusí fungovať všade.

„Neexistuje jediné riešenie pre všetkých. Každá krajina, odvetvie a firma majú svoje špecifiká,“ povedala pre Fortune.

Japonsko sa však už posúva týmto smerom. Viaceré domáce spoločnosti začali štvordňový pracovný týždeň testovať v snahe zlepšiť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a riešiť nedostatok pracovnej sily. Ich skúsenosti ukazujú, že cesta k zmene nie je jednoduchá.

Panasonic ponúka možnosť štvordňového pracovného týždňa od roku 2022. Hoci je táto možnosť dostupná pre 63-tisíc zamestnancov, doteraz ju využilo iba 1 500 ľudí. Firma ju vníma ako nástroj na zlepšenie spokojnosti zamestnancov, ktorí môžu svoj voľný deň využiť na ďalšie vzdelávanie alebo vedľajšie aktivity. Spoločnosť Hitachi umožňuje flexibilný rozvrh, vrátane štvordňového pracovného týždňa, pričom zamestnanci môžu organizovať svoj pracovný čas podľa mesačných požiadaviek. Firma sa snaží poskytnúť zamestnancom väčšiu voľnosť pri zachovaní produktivity.

Výzvy a očakávania

Firmy, ktoré štvordňový pracovný týždeň zaviedli, hodnotia zmenu prevažne pozitívne. Zlepšuje sa rovnováha medzi pracovným a súkromným životom, klesá stres a rastie atraktivita zamestnávateľa. Mnohí zamestnanci oceňujú možnosť venovať sa osobným záujmom či rodine.

Výhody kratšieho pracovného času sú jasné – vyššia produktivita, nižší stres, viac času na vzdelávanie a inovácie. Zároveň však pretrvávajú obavy z poklesu príjmov či potenciálneho zníženia výkonnosti.

Budúcnosť práce už nie je o dochádzke, ale o výsledkoch. Štvordňový pracovný týždeň má potenciál zmeniť pracovnú kultúru, no jeho úspech bude závisieť od postupnej adaptácie zamestnancov aj firiem. Japonsko si túto realitu začína uvedomovať. Možno aj vaša firma bude ďalšia.