Problém s prokrastináciou má 20 percent sveta. Viac než lenivci prokrastinujú perfekcionisti

Výskumy odhalili, že chronická prokrastinácia má v populácii stúpajúcu tendenciu. Portál Solving Procrastination uvádza, že kým v roku 1970 bolo chronickými prokrastinátormi len päť percent svetovej populácie, dnes je to minimálne jedna pätina. Niektoré zdroje dokonca hovoria až o 25 percentách populácie.

V prípade študentov trpí chronickou alebo aspoň konzistentnou prokrastináciou až polovica z nich. Podiel tých, čo prokrastinujú často, no nie chronicky, je dokonca ešte vyšší. Monika Magdová z Ústavu pedagogiky, andragogiky a psychológie Prešovskej univerzity uviedla, že podľa väčšiny výskumov bežne prokrastinuje približne 80 percent slovenských študentov.

Hoci sa posledné číslo zdá byť hrozivé, samo o sebe nie je problémom, lebo odborníci sa poväčšine zhodujú v tom, že prokrastinácia je normálnym javom a je prirodzené, že sa s ňou človek stretáva. Horšie je to s jej chronickou podobou. Tá sa totiž zväčša vzťahuje na všetky oblasti života, nielen na prácu, a máva na človeka negatívny vplyv. „Môže sa prejaviť ako subjektívne nepohodlie, zvýšená úzkosť, podráždenosť, zmeny nálady, zúfalstvo až sebapoškodzovanie,“ hovorí M. Magdová.

Chce sa vyhnúť stresu

„Najčastejšie sa nám nechce do úloh, nad ktorými musíme veľa premýšľať a nevidíme pri nich perspektívu rýchleho konca alebo do úloh, pri ktorých vnímame riziko potenciálneho zlyhania,“ uvádza najčastejšie okolnosti odsúvania povinností na neskôr koučka a členka Slovenskej asociácie koučov (SAKo) Lenka Osičková.

Mnohí si pritom neuvedomujú, že v podstate prokrastinujú aj vtedy, keď ich zobudí budík a oni si ho posunú na neskôr alebo vtedy, keď majú ísť na lekársku prehliadku, no objednávku k špecialistovi odkladajú. Aj odkladanie daňového priznania spadá do tejto kategórie. Sú to možno ľahšie prípady prokrastinácie, princíp je však podobný ako pri ťažších. „Prokrastinácia znamená, že jedinec odkladá akékoľvek úlohy, pracovné aj domáce, na neskôr, pričom toto odloženie má negatívny dôsledok,“ uvádza jednoduchú definíciu M. Magdová.