Z nového prieskumu stránky ResumeBuilder vyplynulo, že viac ako jeden z troch zamestnávateľov (37 percent) monitoruje prácu svojich zamestnancov prostredníctvom živého kamerového vysielania. Vo výsledku to niektorých zamestnancov stálo miesto, no našli sa aj takí, ktorí sa rozhodli skončiť dobrovoľne, píše agentúra Bloomberg.
Takmer každá spoločnosť s ľuďmi pracujúcimi na diaľku akousi formou sleduje ich činnosť. Zamestnávatelia najčastejšie monitorujú používanie webových prehliadačov či blokujú určité aplikácie a obsah. Takmer všetci sú však presvedčení, že toto opatrenie viedlo k zlepšeniu produktivity, no prieskum poukazuje na riziko rušivého správania zo strany zamestnancov.
„Stále existujú organizácie, ktoré majú po pandémii problém s riadením svojej pracovnej sily. Panikária, nakupujú softvér a monitorujú zamestnancov, pretože nevedia, ako riadiť ľudí pracujúcich na diaľku,“ vysvetľuje kariérna poradkyňa Stacie Hallerová z ResumeBuilder. Dodáva, že problém prispôsobiť sa novému modelu práce má najmä staršia generácia manažérov.
Hoci sú zamestnanci na kamere po cely deň, tak to nutne neznamená, že ich celý ten čas niekto reálne sleduje. Podľa výsledkov prieskumu takmer polovica opýtaných firiem prenosy sleduje denne iba štyri a menej hodín. Osem a viac hodín svojich zamestnancov monitoruje iba 6 percent opýtaných.
Nárast tohto trendu sledovania zamestnancov pramení z túžby po kontrole výkonu, keďže počas pandémie museli milióny administratívnych pracovníkov náhle začať pracovať na diaľku. Nový trend však odráža aj nedostatok dôvery zo strany niektorých manažérov, ktorí sa domnievajú, že ich zamestnanci si mimo kancelárie svoju prácu neodvedú dostatočne dobre.
Podľa profesora Davida Welsha z Univerzity v Arizone je pochopiteľné, že zamestnávatelia chcú vedieť, čo ich zamestnanci robia. „Tieto organizácie si často neuvedomujú, že toto monitorovanie má svoju psychologickú cenu,“ dodáva a odkazuje sa na výsledky svojej štúdie v oblasti neetického správania sa na pracovisku. Takéto praktiky vraj zablokujú pocit kontroly, ktorý zamestnanec vo vzťahu k práci má, čo môže mať za následok rôzne prejavy rušivého správania. Patria medzi ne napríklad neschválené prestávky, ignorovanie pokynov či náročky pomalé tempo práce, dodáva Welsh.