Univerzitné tituly boli po desaťročia považované za nutnosť, ak si chcel mladý človek nájsť dobrú prácu. Zdá sa, že situácia sa mení. Mnohí študenti dnes zdokonaľujú svoje zručnosti inými spôsobmi a dokonca aj zamestnávatelia začali ponúkať nové cesty k získaniu konkurencieschopej kariére, píšu The Financial Times.
Myslenie mladých
Čoraz viac mladých Britov považuje univerzitné štúdium za plytvanie peniazmi a v rámci budúceho kariérneho života o nej uvažujú ako o poslednej možnosti. „Univerzita sa pre veľa ľudí stala záložnou možnosťou," povedala čerstvá absolventka strednej škody Eden Heathová. Učňovskej príprave a stážam dáva pred univerzitou prednosť mnoho jej rovesníkov. „Po ich skončení nemáte žiadny dlh a máte viac skúseností – ešte vám dokonca aj zaplatia,“ vysvetlila Heathová.
Analýza portálu Totaljobs zistila, že v rámci Veľkej Británie sa tento rok požiadavka na titul objavila len v 22 percentách inzerátov týkajúcich sa začiatočných pozícií, čo oproti roku 2019 predstavuje pokles o takmer tretinu. Podľa profesijného portálu LinkedIn stúpol počet inzerátov na pozície, ktoré si nevyžadujú titul v období rokov 2021 až 2022, až o 90 percent
Profesor manažmentu Joseph Fuller, ktorý je spoluvedúcim programu pre riadenie budúcnosti práce na Harvard Business School, ocenil firmy, ktoré po novom dávajú šancu aj ľuďom bez titulu. Zároveň upozornil, tento krok nezmení správanie manažérov pri výbere zamestnancov.
Osvedčili sa
Jenny Taylorová, líderka programu pre mladých profesionálov v spoločnosti IBM, povedala, že zamestnať 18-ročného kandidáta sa spočiatku zdalo „trochu riskantné“. Najmä v prípadoch, kde si pozícia vyžadovala prácu s klientmi.
„Noví zamestnanci nám opakovane dokázali, že s tým ani na začiatku nemajú problém,“ prezradila Taylorová. Absolventi učňovskej prípravy už mali totiž ako dvadsaťroční za sebou niekoľko rokov praxe, a tým pádom na tom boli profesijne lepšie než absolventi univerzít.
Okrem toho pochádzajú z prostredia, ktoré im umožnilo rozvíjať technické zručností, akými sú práca s umelou inteligenciou či kvantovými technológiami, viac do hĺbky. Niektoré spoločnosti navyše považujú ľudí bez titulu za nevyhnutnosť, pokiaľ ide o diverzifikáciu pracovnej sily.
Dôraz na zručnosti
Trendy sa v rámci dopytu po zručnostiach rapídne menia, čo môže spôsobiť napríklad aj zvýšenie požiadaviek na titul. Podľa prieskumu Svetového ekonomického fóra dôjde v nasledujúcich piatich rokoch k zrušeniu takmer štvrtiny pracovných miest. Najviac ohrozené sú pozície s nižšou kvalifikáciou. Univerzálne zručnosti, ako kreatívne a analytické myslenie, budú čoraz dôležitejšie.
Práve tieto a iné zručnosti (napríklad sociálna inteligencia alebo riešenie zložitých problémov) nadobúda človek štúdiom na univerzite, zdôraznil profesor Fuller. Umelá inteligencia, by podľa neho mohla v rámci prijímania do zamestnania pomôcť ľuďom bez titulu a so slabými zručnosťami vyrovnať šance.
Takisto by mohla firmám pomôcť s hodnotením vhodnosti kandidátov, čím sa zníži závislosť firiem od titulov. „Pre zamestnávateľov je veľmi ťažké zmerať kvalifikovanosť pracovníkov, a preto sa často spoliehajú na akéhosi ‚prostredníka‘, ktorým je v tomto prípade titul z vysokej školy,“ ozrejmil Fuller. Nové technológie preto poskytujú neabsolventom viac príležitostí, pretože firmám pomáhajú lepšie porozumieť tomu, ako sa ich skúsenosti na danú voľnú pozíciu hodia.
Ďalšie dôležité správy
