Na Slovensku je nedostatok pracovníkov, pričom tu žijú ľudia, ktorí by pravidelnú prácu súrne potrebovali, uvádza sa v článku, ktorý minulý týždeň zverejnil švajčiarsky denník Neue Zürcher Zeitung.
Ľudsky je to dráma, ekonomicky záťaž
Podľa štatistiky Agentúry EÚ pre základné práva (Agency for Fundamental Rights) v roku 2021 malo na Slovensku len 33 percent Rómov platenú prácu, pričom 60 percent mladých Rómov vo veku 16 až 24 rokov si prácu nehľadalo, nevzdelávali sa, ani neboli súčasťou žiadneho tréningového programu.
„Ľudsky je to dráma, ekonomicky je to pre Slovensko záťaž," píše Neue Zürcher Zeitung v článku nazvanom Rómovia – zaznávaná pracovná sila v Európe.
Na Slovensku, podobne ako v iných krajinách strednej a východnej Európy, je nedostatok pracovnej sily, ktorý sa v nasledujúcich mesiacoch z dôvodu aktuálneho negatívneho ekonomického vývoja síce zrejme zmierni, ale tento problém je štrukturálny.
„Riešenie problému spočíva v tom, aby sme početnú rómsku menšinu konečne integrovali," uviedol sociológ Ábel Ravasz.
„Je na to najvyšší čas." Keďže nároky na zamestnancov sa čoraz viac zvyšujú, bude integrácia o to náročnejšia, o čo dlhšie sa bude odďaľovať.
Štát nerobil nič, aby Rómov integroval
Rómovia sú najväčšou etnickou menšinou v Európe, pričom Rada Európy pred niekoľkými rokmi odhadovala ich počet na 10 až 12 miliónov. Na Slovensku žije okolo 500-tisíc Rómov, čo je približne 9 percent populácie.
Na začiatku 90-tych rokov minulého storočia sa na Slovensku zavádzala trhová ekonomika a práve Rómovia patria k tým, ktorých zmeny najviac negatívne zasiahli. Priemyselné podniky vo veľkom rušili pracovné miesta, nezamestnanosť sa prudko zvýšila. Štát nerobil nič, aby Rómov integroval do spoločnosti a podľa odborníkov zostal takto nečinný minimálne 20 rokov.
Slovenské firmy mali dlho problém so zamestnávaním Rómov a nedostatok pracovnej sily ešte stále riešia iným spôsobom. Sprostredkovatelia získavajú pre firmy zamestnancov na Ukrajine, v Srbsku, v Rumunsku alebo dokonca v juhovýchodnej Ázii. „Agentúry poskytujú presne taký počet a druh zamestnancov, akých spoločnosti chcú," uviedol Ravasz.
Celoročne obsadené pozície bývali výnimkou
Asi pred desiatimi rokmi si manažéri firiem začali uvedomovať nevyužitý potenciál rómskych komunít. Išlo predovšetkým o zahraničné spoločnosti, ktoré prišli na Slovensko z dôvodu nízkych nákladov na prácu. US Steel, Whirlpool alebo taliansky producent záhradného náradia Stiga spustili programy na začlenenie Rómov do pracovného procesu.
Firmy zo začiatku zamestnávali Rómov predovšetkým v sezónnych špičkách, napríklad Stiga v lete. Celoročne obsadené pozície bývali výnimkou. Medzičasom začali niektoré spoločnosti otvorene komunikovať, že zamestnávajú Rómov, uviedol Ravasz. Iné firmy však zostávajú pri tejto téme naďalej diskrétne, keďže predsudky voči Rómom nemiznú.
Zástupcovia firiem takmer vždy zdôrazňujú, aká je to citlivá téma. Najčastejšie hovoria v rámci aktuálneho trendu všeobecne o inkluzívnej zamestnaneckej stratégii. Slovu Róm sa vyhýbajú, hoci ide práve o túto skupinu obyvateľstva.
Vykonávajú predovšetkým manuálnu prácu
Košická firma KOSIT je výnimkou. Finančný riaditeľ Richard Biznár si už nespomína, prečo jeho spoločnosť začala zamestnávať Rómov. „Ľudia si našli prácu u nás, lebo to inde z rôznych dôvodov nebolo možné." Takmer štvrtinu všetkých zamestnancov tvoria práve členovia rómskej komunity.
Firma sa už medzičasom naučila, ako pracovať so zamestnancami, ktorí dlho žili na okraji spoločnosti.
„Spoločnosť ako KOSIT je pre mnohých Rómov prvým miestom, kde prídu do kontaktu s firemnou kultúrou," uviedol Biznár. Počas prvých 12 až 24 mesiacov je fluktuácia medzi zamestnancami firmy preto nadpriemerne vysoká. Následne sa dostáva do normálu. Aj v KOSIT-e však vykonávajú Rómovia predovšetkým manuálnu prácu, v kancelárii a v manažmente nepracujú takmer vôbec.
„Relatívne nízka úroveň vzdelania bráni postupu na lepšie platené pracovné miesta," uviedol Biznár.
Ďalšie dôležité správy
