Byť vo forme je pre dlhý a zdravý život oveľa dôležitejšie, než byť štíhly. To je záver doteraz najväčšej a najkomplexnejšej štúdie, ktorá skúmala vzťah medzi aeróbnou kondíciou, indexom telesnej hmotnosti (BMI) a dlhovekosťou.
Aeróbna kondícia odráža, ako dobre spolupracujú srdce, pľúca a svaly, zatiaľ čo BMI meria iba hmotnosť a výšku. Veda dnes jednoznačne ukazuje, že „kondička“ je pre riziko úmrtnosti podstatnejšia než samotná telesná hmotnosť. „Ľudia môžu chcieť schudnúť z rôznych dôvodov, no je dôležité vedieť, že zdravie dokážu zlepšiť aj pri súčasnej hmotnosti tým, že sa budú viac hýbať,“ tvrdí profesor John Thyfault z Univerzity v Kansase.
Drvivá väčšina populácie totiž vníma cvičenie iba ako nástroj na spaľovanie kalórií. V skutočnosti ale preukázateľne zlepšuje metabolizmus a zdravie kardiovaskulárneho systému i svalov. „Tieto benefity možno často pozorovať aj bez zmeny hmotnosti,“ dodáva doktor Siddhartha Angadi z Univerzity vo Virgínii.
Jeho štúdia ukázala, že zlá „kondička“ zdvoj- až strojnásobuje riziko predčasného úmrtia bez ohľadu na vek či hodnotu BMI. Na druhej strane, obézni ľudia, ktorí sú aeróbne fit, majú približne o polovicu nižšiu pravdepodobnosť predčasného úmrtia než osoby s normálnou hmotnosťou, ale zlou kondíciou. V rámci zvyšovania dlhovekosti je teda oveľa dôležitejšie zamerať sa na kondíciu než na samotnú hmotnosť.
Na hmotnosti nezáleží
Otázka, či aj človek s väčším obvodom pásu môže byť zdravý, už dlho fascinuje vedcov. Zatiaľ čo obezita býva spájaná s vyšším rizikom ochorení, akými sú cukrovka, rakovina a srdcové choroby, výskumy prinášajú zmiešané výsledky.
Kopia sa dôkazy, že priberanie v strednom veku môže výrazne ovplyvniť kognitívne funkcie a podporiť vznik neurodegeneratívnych ochorení vrátane demencie a Alzheimerovej či Parkinsonovej choroby. Štúdia publikovaná v International Journal of Epidemiology zistila, že ženy vo veku nad 50 rokov s obvodom pása nad 86 centimetrov mali o 39 percent vyššie riziko rozvoja demencie v priebehu 15 rokov oproti ženám s normálnym obvodom pása. Podľa inej štúdie boli viac v ohrození aj muži s normálnym BMI, no s obvodom pása nad 90 cm.
Tuk v oblasti pása je dobrým ukazovateľom viscerálneho tuku, ktorý obaľuje a zaťažuje orgány. Okrem toho narúša metabolizmus, čím zvyšuje riziko vzniku metabolických ochorení. Príznaky zahŕňajú vysoké hladiny triglyceridov v krvi, vysoký krvný tlak a vysokú hladinu cukru v krvi. Iba nedávno vedci pochopili, že metabolické ochorenia poškodzujú aj mozog. Hoci sa kognitívny pokles prejaví až v pokročilejších rokoch, k úpadku začína dochádzať už v strednom veku.
Nedávna rozsiahla štúdia ale odhalila, že byť fit a aktívny znižuje riziko úmrtia bez ohľadu na BMI. Nízka fyzická kondícia sama o sebe prináša niekoľko veľkých rizík. Ľudia s normálnou hmotnosťou a najslabšou kondičkou mali až dvojnásobne vyššie riziko predčasného úmrtia v porovnaní s obéznymi ľuďmi, ktorí boli fit. „Kondícia zo štatistického hľadiska prakticky eliminovala riziko úmrtia súvisiaceho s obezitou,“ poukázal S. Angadi. Štúdia tak potvrdila, že kardiorespiračná kondícia výrazne chráni pred úmrtnosťou pri akomkoľvek BMI a posilňuje dôkazy o tom, že to platí pre ženy aj mužov.
Keď je človek fit, krv cirkuluje efektívnejšie, svaly sú silnejšie, srdce a pľúca pracujú účinnejšie a mozog dostáva potrebné živiny. „Používanie hmotnosti a výšky ako ukazovateľa zdravia nedáva taký zmysel ako hodnotenie toho, ako efektívne fungujú telesné systémy,“ dodáva registrovaná dietologička Megan Wroe.
Stačí aj málo
Fyziológ Mark Homer tvrdí, že z nedávnych zistení plynie jedno ponaučenie – fyzická aktivita prospieva ľuďom všetkých veľkostí. „Telesná hmotnosť nie je pri hodnotení zdravia hlavným faktorom. Cvičenie zlepšuje krátkodobé aj dlhodobé zdravotné výsledky u väčšiny ľudí. Preto je lepšie byť tučný a fit než štíhly a so zlou kondičkou,“ vysvetľuje.
Štíhlosť sama o sebe totiž nie je zárukou pevného zdravia. Riziko mnohých chorôb sa ale so stratou hmotnosti dramaticky neznižuje. „Mnohé ochorenia spájané s obezitou súvisia s nízkou fyzickou aktivitou a nedostatkom kardiorespiračnej kondície, nielen s nadváhou samotnou,“ zdôrazňuje M. Homer.
Štúdie naznačujú, že zlepšiť kondíciu pomáha akýkoľvek pravidelný pohyb. Vhodnými adeptmi sú silový tréning, rýchla chôdza, kruhové tréningy, cyklistika či dokonca obyčajné prechádzky.
Ďalšie dôležité správy
