Aj svet fitnessu býva obeťou najnovších módnych trendov. Kedysi boli sociálne siete plné pilatesu a jogy, dnes fičí skôr dvíhanie ťažkých váh v posilňovni. Rastúca popularita silového tréningu teší nielen lekárov, ale aj odborníkov na verejné zdravie, ktorí sa už roky snažia presvedčiť verejnosť, že byť vo forme je síce skvelé, no byť fit a zároveň silný je ešte lepšie. Dokonca aj Svetová zdravotnícka organizácia od roku 2010 odporúča ľuďom, aby si aspoň dva razy do týždňa zacvičili v posilňovni.
Napriek tomu nebol silový tréning dlho taký obľúbený ako iné formy cvičenia. Štúdia publikovaná v roku 2020 odhalila, že 50 percent návštevníkov uprednostňovalo v posilňovni kardio aktivity a iba 33 percent sa zameriavalo na silový tréning. Zdá sa, že sa situácia začína meniť.
Magazín Health & Fitness zistil, že po pandémii trávia ľudia v posilňovni viac času budovaním svalov a menej na kardio strojoch. Americká asociácia výrobcov športového vybavenia a fitnes značiek tento trend potvrdila. Od roku 2019 klesá dopyt po eliptických trenažéroch a rastie záujem o kettlebelly a činky. Tento posun možno sčasti pripísať aj rozmachu injekcií na chudnutie, ktorých užívanie má súvis so stratou svalovej hmoty, ktorú chcú ľudia zmierniť práve silovým tréningom.
Úskalia sedavého života
Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) zverejnilo začiatkom januára odborne recenzovanú štúdiu, kde sa venovalo vzťahu medzi fyzickou aktivitou a zdravím. Po analýze údajov od 7 261 dospelých zistilo, že fyzicky aktívni jedinci mali výrazne nižší diastolický krvný tlak, pokojový pulz a hladinu „zlého“ LDL cholesterolu než lenivejší ľudia. Aktívni jedinci mali podľa výsledkov aj nižšie riziko vzniku až 19 chorôb spájaných s nečinnosťou vrátane anémie, chronických pľúcnych ochorení, depresie, obezity, vysokého krvného tlaku, neurologických porúch a cukrovky.
Nedostatok pohybu neovplyvňuje len fyzické zdravie, ale má škodlivé účinky aj na duševnú pohodu. Podľa Národného inštitútu duševného zdravia je fyzická neaktivita spojená so zvýšeným rizikom depresie a úzkosti. Cvičenie totiž ovplyvňuje neurotransmitery, akými sú serotonín a dopamín, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri regulácii nálady.
Neaktívni ľudia môžu navyše pociťovať pokles kognitívnych funkcií. Niektoré štúdie naznačujú, že sedavý životný štýl je jedným z faktorov, ktorý prispieva k rozvoju demencie a Alzheimerovej choroby.
Hlavné je sa hýbať
Akákoľvek fyzická aktivita je lepšia ako žiadna, zhodli sa vedci. Dokonca aj obyčajná prechádzka dokáže mať mnoho zdravotných benefitov. Optimálne by mali dospelí denne urobiť aspoň desaťtisíc krokov, ak chcú zmierniť negatívne účinky sedavého životného štýlu. Táto jednoduchá zmena dokáže znížiť riziko kardiovaskulárnych ochorení o 21 percent a predčasného úmrtia až o 39 percent.
Okrem toho by mali dospelí týždenne venovať aspoň 150 až 300 minút intenzívnej aeróbnej aktivite. Kardio cvičenie znižuje krvný tlak, riziko srdcových ochorení, mŕtvice a niektorých druhov rakoviny. Pomáha dokonca aj pri depresii. Zaujímavé je, že ženy získajú z cvičenia rovnaké zdravotné benefity ako muži aj pri menej častej frekvencii. Ženy, ktoré sa päťkrát týždenne venovali miernej aeróbnej aktivite, mali o 24 percent nižšie riziko predčasného úmrtia. U mužov v tomto prípade kleslo iba o 18 percent.
Zaostrené na silu
Silový tréning ponúka podobné výhody. Svaly telu neslúžia iba na pohyb, ale zohrávajú kľúčovú úlohu aj v rámci metabolizmu, citlivosti na inzulín a regulácii cholesterolu. Štúdia publikovaná v roku 2022 dospela k záveru, že pravidelné posilňovanie znižuje riziko srdcových chorôb, cukrovky a rakoviny.
Posilňovanie navyše zlepšuje hustotu kostí a celkovú funkčnosť pohybového aparátu. Okrem toho má súvis s nižším rizikom úmrtnosti na hlavné neinfekčné choroby. Zvyšuje aj objem svalovej hmoty, čo zlepšuje metabolizmus a pomáha s regulovaním hmotnosti.Silový tréning navyše stimuluje uvoľňovanie endorfínov, ktoré sú známe ako hormóny šťastie, keďže prirodzene zlepšujú náladu. To nielenže znižuje príznaky úzkosti a depresie, ale aj zlepšuje kognitívne funkcie, a to dokonca u starších dospelých s miernym kognitívnym poškodením.
Lekári vyzdvihujú silový tréning najmä v súvislosti s prevenciou a liečbou sarkopénie – s vekom spojenou stratou svalovej hmoty a sily. Podľa odborníkov na verejné zdravie ide o rastúci problém, ktorý môže zhoršiť popularita injekcií na chudnutie. Niektoré z nich sa totiž starajú o úbytok váhy pálením svalov, nie tukov, čo pre celkové zdravie nie je z dlhodobého hľadiska dobrou správou.
Svaly sa prirodzene začínajú zmenšovať už v tridsiatke a po šesťdesiatke sa tento proces zrýchľuje. Úbytok sa týka najmä svalových vlákien „typu 2“, ktoré sú zodpovedné za výbušnú silu. Sarkopénia tak môže zhoršovať stabilitu pohybového aparátu a ľuďom následne sťažovať vykonávanie každodenných činností, akými sú vstávanie zo stoličky či pohyb po vonku.
Nestabilita navyše zvyšuje riziko pádov, ktoré patria medzi najčastejšie príčiny úmrtia u starších ľudí. Osoby so slabými svalmi sa horšie zotavujú z chorôb a zranení. Sarkopénia zhoršuje aj prognózy v prípade kachexie – rýchleho a závažného úbytku hmotnosti – ktorý často sprevádza choroby ako rakovina alebo srdcové zlyhanie.
Ďalšie dôležité správy
