Už dlhšiu dobu vedci poukazujú na to, že hranie počítačových hier poskytuje ľuďom ďaleko užitočnejšie prínosy ako len prostú zábavu. Profesorka Daphne Bavelier zo švajčiarskej University of Geneva vyzdvihuje schopnosť hráčov akčných hier rýchlo a cielene meniť svoju pozornosť, následkom čoho efektívnejšie spracúvajú vizuálne informácie a sú schopní rozhodovať sa rýchlejšie.

Blahodarný účinok stratégií

Nemecká profesorka Simone Kühn po dvojmesačnom sledovaní hráčov, ktorí v rámci výskumu hrali Super Mária, a na základe MRI vyšetrenia vyhlásila, že videohry stimulujú rast mozgu a podieľajú sa na vývoji motorických funkcií. Na priamy vplyv na výkon profesie poukazuje štúdia, podľa ktorej sa chirurgom vylepší hraním na konzole Nintendo Wii, napríklad tenis, pohybová presnosť a koordinácia očí a rúk.

Londýnska štúdia zase glorifikuje najmä prínos hier - stratégií, ktoré rozvíjajú kognitívne funkcie mozgu a jeho flexibilitu. V stratégiách spravidla ide o akumuláciu a prerozdeľovanie zdrojov, vytváranie taktík, pochopenie a predvídanie súpera, dlhodobé plánovanie a koordinačné riadenie všetkých jednotiek v reálnom čase. Inými slovami, štúdia naznačuje, že hranie stratégií robí človeka inteligentnejším.

S azda najzaujímavejšou teóriou prišiel Američan Adam Gazzaley, podľa ktorého sa dá pomocou špeciálneho druhu videohier udržiavať starých ľudí mentálne čulých. Nebráni sa ani myšlienke digitálneho lekárstva, keď psychiater alebo neurológ namiesto vypisovania liekov predpíše niekoľkomesačné hranie hier na smartfóne či tablete.

Samozrejme, väčšina výskumov vychádza z predpokladu, že množstvo času stráveného hraním počítačových hier sa udržuje v zdravej miere, významne rozhoduje druh, zameranie a tematika hry.

Lepšie ako prezeranie Facebooku

Hranie videohier je typickou súčasťou našej éry, údaje z roku 2015 hovoria o tom, že na celej planéte si herný priemysel užíva 1,2 miliardy ľudí. Preto je len prirodzené, že sa hry postupne vkradli aj na pracoviská, predovšetkým vo forme herných aplikácií pre smartfóny a tablety (hranie hier na hracích konzolách či počítačoch je v práci príliš okaté a umožňujú to zatiaľ len skutočne benevolentní zamestnávatelia).

Zástancovia hrania hier v práci argumentujú, že pustiť si na pár minút Angry Birds, Candy Crush alebo Farm Heroes ságu im pomáha v pasívnom premýšľaní nad problémami a ich riešeniami. Rovnako im krátka herná prestávka pomáha v práci nevyhorieť a motivuje ich, najmä vtedy, keď sa pracovná doba pohybuje na úrovni sto hodín týždenne.

Hry priebežne pomáhajú zamestnancom s vypúšťaním nahromadeného stresu z celého pracovného dňa, fungujú ako dočasný únik pred stereotypnými pracovnými úkonmi. Na rozdiel od sledovania a prehliadania Facebooku a surfovaní po internete môže hranie hier poskytovať určitý pocit istoty alebo úspechu, poukazujú na ďalšie pozitívne aspekty psychológovia pre britský portál BBC.

Profesor Chris Ferguson vysvetľuje, že hry dodávajú ľuďom pocit nezávislosti a hoci je počet výskumov zaoberajúcich sa vplyvom hier na pracovnú produktivitu obmedzený, výpovede väčšiny zamestnancov sa zhodujú na okamžitých účinkoch. Napríklad zakladateľ blogu pre podnikateľov Eric Brantner vysvetľuje, že hranie hier preňho funguje ako dekompresia, krátka pauza od pracovných starostí, pričom hraniu venuje denne približne 30 minút.

Zábava v krátkych dávkach

Hranie hier počas práce takisto pomáha „zresetovať“ hlavu a stimulovať kreatívne myslenie. Ak počas rozmýšľania nad zložitou úlohou, projektom alebo zadaním zamestnanec na niekoľko minút chytí do ruky mobil, odreagúva sa posúvaním cukríkov či strieľaním vtákov na zelené prasiatka, môže podvedome počas tých pár okamihov nadobudnúť odlišný pohľad na vec.

Pracovníci oceňujú možnosť hrania najmä v čase popoludňajšieho útlmu, keď prirodzene klesá produktivita človeka. Podľa slov Ch. Fergusona väčšina ľudí nemá problém odpútať sa od krátkeho hrania a opätovne sa vrátiť k rozrobenej práci, akoby sa pauza ani neuskutočnila.

Na rozdiel od počítačových hier, pri ktorých sa dá na jedno zapnutie stráviť hodiny a hodiny, majú hry určené pre smartfóny a tablety tendenciu poskytovať zábavu v krátkych dávkach, čo ideálne postačuje na mikroprestávky.

Alternatívny herný systém

Štúdia z roku 2014 hovorí o experimente s vyše 70 zamestnancami na plný úväzok z rôznych priemyselných odvetví. Tí mali dovolené niekoľko minút denne hrať na smartfóne hry (počas 8-hodinovej zmeny strávili s mobilom v ruke v priemere 22 minút) a podľa ich slov sa cítili šťastnejšie ako ich nehrajúce náprotivky.

Zamestnávatelia, najmä zahraničné start-upy a technologicky orientované podniky, v súčasnosti lákajú ľudí do firiem aj benefitmi vo forme možnosti zahrať si videohry v práci. Facebook či Google dávno ponúkajú v rámci firemných benefitov hracie konzoly prakticky na neobmedzený čas.

Generácia Millenials, teda ľudia, ktorí majú v súčasnosti 18 až 35 rokov, na počítačových hrách a videohrách vyrastala. Portál Inc., ktorý sa venuje podnikaniu, vo svojich úvahách vysvetľuje, že prístup k hrám v práci je najjednoduchší spôsob, ešte efektívnejší ako dovolenka navyše či zvýšený plat, ako dosiahnuť pri tejto generácii vyššiu produktivitu.

Aj keď mnohí zamestnávatelia môžu vidieť v hraní stratu drahocenného času, ktorý by mal byť venovaný výhradne práci, „herná investícia“ sa vráti v podobe trvalých výhod pre spoločnosť, opisuje skúsenosti s hernými konzolami na blogu Ken Lin, CEO firmy Credit Karma, ktorá sa po zavedení hier chváli aj zvýšenými tržbami.

Dobrovoľný teambuilding

Hracie konzoly prinášajú do firiem nenahraditeľný sociálny aspekt, ide o ideálny, neorganizovaný a dobrovoľný teambuilding, pričom si to zamestnanci ani neuvedomujú. Konečným výsledkom je jednotný tím v rámci všetkých hierarchií, dodáva K. Lin s tým, že v neposlednom rade si tak zamestnanci cibria a stimulujú mozog.

Spoločnosti môžu k hraniu v práci pristupovať rafinovanejšie a používať herné mechanizmy na vytvorenie súťaživej atmosféry, ktorej cieľom by bolo zamestnancov viac motivovať. Ak si zoberieme napríklad bežných obchodníkov, v ich prípade sa dajú výsledky práce sledovať a priamo kvantifikovať v podobe počtu získaných klientov, predaných výrobkov či inej merateľnej veličiny.

Kľúčom je vytvorenie aplikácie pre zamestnancov, ktorá by porovnávala aktuálne dosiahnutý počet predajov či iného úspechu jednotlivých pracovníkov, premietala by výsledky v aplikácii napríklad pomocou bodového rebríčka a motivovala ich tak k lepším výkonom, popisuje BBC alternatívny systém, ktorý je založený na rovnakej báze ako hranie videohier.