Chlebom a pečivom roky zásobujú ľudí, teraz sú kvôli enormným cenám energií na pokraji krachu. Doteraz sa ešte ako-tak nádejali, že im vláda Eduarda Hegera (OĽaNO) pomôže prežiť zlé časy. Najnovšie z rezortu pôdohospodárstva na čele s ministrom Samuelom Vlčanom (OĽaNO) znie, že trh to znesie a vysporiada sa s tým sám.
Frázy rezortu síce hovoria o finančnej injekcii vo výške desiatich miliónov eur, ale realita je úplne iná. Pomoc dostanú len tí, ktorí vyplnili rezortom navrhnutý dotazník a aj oni na peniaze musia počkať zhruba 18 mesiacov. Urobilo tak zhruba 440 z 1 700 subjektov na trhu. Potravinári tvrdia, že pomoc len kopíruje schému pripravenú už predchádzajúcou vládou.
Európe hrozí vysoká nezamestnanosť a vlna bankrotov. Má pomôcť prídelový systém a cenové stropy
Bez podpory štáty začnú v regiónoch krachovať lokálne pekárne, varovali ešte pred mesiacom potravinári. Už vtedy upozorňovali, že kým plyn pred rokom stál 36 eur za megawatthodinu (MWH), aktuálne prekročil cenu 290 eur.
Cena elektriny sa obchodovala pred rokom za 60 až 70 eur za megwatthodinu (MWH), v súčasnosti je to viac ako 700 eur. Na takýto drakonický vývoj neboli firmy pripravené.
Pekári sa ocitli v patovej situácii
Mnohé potravinárske sektory sa ocitajú v patovej situácii, pekárov nevynímajúc. Dlhodobé kontrakty za zvýhodnené ceny s nimi dodávatelia energií odmietajú uzatvárať. Vlna krachov malých pekární zrejme nenechá na seba dlho čakať.
Smutné obdobie prežíva aj rodinná pekáreň JaDa z Čunova pri Bratislave, ktorá funguje na trhu od roku 1992. Svoju prevádzku musela zatvoriť. Ako pre TREND prezradila manželka konateľa Michalea Tutková, nedokážu viac splácať účty za plyn a elektrinu.
„Úplne nás odrovnalo zvyšovanie energií a od 1. júna sme museli zatvoriť. Bolo to finančne neúnosné. Zdraželi nielen energie, ale niekoľkonásobne aj ďalšie suroviny,“ spresnila. Rodine ostal 15-tisícový dlh na energiách, napriek tomu, že za elektrinu v poslednom období platili 1700 eur mesačne, dvojnásobne viac ako vlani.
V rodinnej pekárni nechceli zvýšenie cien energií a ďalších vstupov premietnuť do cien produktov. Ak by tak spravili v plnej miere, chlieb by podľa nich stál 8 až 10 eur, čo by mnohé domácnosti finančne neuniesli.
Nemohli čerpať ani štátne dotácie, nakoľko tie sú nastavené tak, že subjekty, ktoré ich chcú čerpať, musia mať zabezpečených minimálne 50 percent vlastných zdrojov. „Čakáme, či vláda ponúkne pomoc malým firmám a uvidíme, čo bude ďalej,“ spresnila M. Tutková. Podobne na tom čoskoro môžu byť desiatky či stovky ďalších.
TREND zisťoval, čo pre nich štát pripravuje, rovnako i pre bežných spotrebiteľov. Všetci budú mať veľmi hlboko do vrecka.
„Vláda nechystá žiadnu schému pomoci potravinárom či pekárňam. Zákazník bohužiaľ bude musieť zaplatiť všetky zvýšené vstupy, ktoré sa premietnu do konečných cien,“ potvrdil pre TREND Milan Lapšanský, predseda Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC). SZPCC združuje výrobcov z celého Slovenska. Má takmer 500 členov od SZČO až po veľké pekárne vo všetkých regiónoch Slovenska. Členovia zväzu zamestnávajú viac ako 12.200 pracovníkov.
„V stredu (24. 8.) sme absolvovali rokovanie s ministrom pôdohospodárstva Samuelom Vlčanom (nominant OĽANO). Sme doslova zhrození. Agrorezort ani vláda nemajú pripravené žiadne zásadné kompenzačné opatrenia pre potravinársky sektor. Minister Vlčan zdôvodnil nečinnosť nedostatkom svojej 'politickej sily' v rámci koalície. Toto je absolútne neakceptovateľné,“ zdôraznil M. Lapšanský.
Trh žiada zmeny, ale vláda nedá nič
Situáciu kritickú pre celý pekárenský sektor priznáva aj predseda SZPCC. „Všetky vstupy, ktoré ovplyvňujú naše kalkulácie vzrástli oproti minulému roku o stovky percent. Ide o často komunikovanú cenu pšenice, elektrickej energie, plynu či obalových materiálov. Samozrejme, zásadným spôsobom bola zasiahnutá aj logistika, práve z dôvodu vysokých cien pohonných hmôt,“ objasňuje.
Je predpoklad, že čoskoro dôjde k ďalšiemu zásadnému zdraženiu týchto produktov. Výsledné ceny sa budú pohybovať o 20 až 30 percent vyššie, ako tie dnešné. Ani zvýšenie cien však mnohé malé podniky nemusí zachrániť.
„V prvom rade sa potrebujeme byť zaradení medzi regulované odvetvia, takže by sa nás netýkala aktuálna burzová cena energií. Ďalšou možnosťou je zastropovanie cien elektriny a plynu pre podniky kritickej infraštruktúry,“ dodal M. Lapšanský. Do úvahy pripadá tiež odpustenie odvodov a poistného z príplatkov za prácu, ktoré predstavujú 80 percent pracovného času v pekárenstve.
Z daných opatrení by bolo práve pre malé firmy riešením zastropovanie cien energií. V neposlednom rade členské štáty EÚ môžu na odporúčanie Európskej komisie využiť dočasný krízový rámec na boj s vysokými cenami energií. O tejto možnosti však vláda Eduarda Hegera mlčí a jednotlivé rezorty na otázky, ktoré im TREND smeroval, nereagujú.
Rast nákladov skočil až o 300 percent
Pekárenský priemysel patrí medzi najrizikovejšie segmenty potravinárskeho spracovateľského priemyslu. Je mimoriadne citlivý na zvyšovanie výrobných nákladov, potvrdzuje Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK).
„Výroba chleba a pekárenských výrobkov je vzhľadom na prevažne nočnú prevádzku veľmi závislá na cenách elektrickej energie a plynu. Aj preto sa naši pekári obávajú zvýšených nákladov, ktoré už mnohých postihli aj v roku 2021, nehovoriac o roku 2022,“ konštatuje pre TREND Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK.
Už na jeseň minulého roka, keď pekárne výrazne ovplyvňovali dopady celosvetovej pandémie koronavírusu, komora hovorila o zvýšení nákladov o 200 percent a v prípade niektorých pekární skokovito až o 300 percent.
„Takáto situácia naďalej pretrváva. Najhoršie situáciu pociťujú prirodzene malé regionálne pekárne, ktoré svojou výrobou a pôsobením v regióne dotvárajú pestrú skladbu regionálnych produktov vidieka,“ poznamenáva J. Holéciová.
Pekári sú podľa jej slov naďalej nútení zvyšovať odbytové ceny svojich výrobkov. V mnohých prípadoch však obchodníci nechcú akceptovať toto navýšenie. Pekári aj ďalší potravinári sú tak stávajú rukojemníkmi zdražovania. Z jednej strany ich tlačia vysoké vstupy a z druhej strany obchod.
„Mnohé obchodné reťazce dokonca požadujú zníženie cien, preto musí štát hľadať spôsoby, ako zlepšiť postavenie potravinárov v dodávateľsko-odberateľskom reťazci. Pomohla by aj cielená podpora vlády, pridanie sektora potravinárstva medzi regulované subjekty a najmä, pomoc s energiami za konkurencieschopné ceny,“ dodáva hovorkyňa SPPK.
Koniec pekární s miliardovým objemom výroby
Podobne vážna situácia v pekárenskom odvetví je aj v susednom Česku. Tam funguje približne 700 pekární, ktoré spolu každý deň vyrobia skoro milión bochníkov chleba.
Priemerný Čech ho skonzumuje ročne asi 40 kilogramov. Kvôli prudkému zdražovaniu energií a rastúcim cenám múky ukončili činnosť pekárne s ročným objemom výroby zhruba za miliardu českých korún, čo predstavuje asi päť percent kapacity pekárenského priemyslu v Česku, uviedol pre agentúru ČTK ešte pred mesiacom výkonný riaditeľ Zväzu pekárov a cukrárov ČR Bohumil Hlavatý.
„Fyzicky skončilo už deväť stredných a väčších pekární ako Japek v Litvínove, Pekárstvo Obrusník z Dolného Benešova. A napríklad skupina PEK Group zavrela zo šiestich pekární rovno tri – v Strakoniciach, Šumperku a Brandýse nad Labem,“ spresnil B. Hlavatý. Česi podľa neho začínajú na pečive šetriť, najmä na tom prémiovom.
„Máme správy z menších miest, že cena pekárskych výrobkov u niektorých remeselných pekární narazila na strop. Ľudia majú problém platiť a vracajú sa do supermarketov,“ dodal. Najbližšie prognózy pre tento sektor nie sú vôbec optimistické. Až tretina pekární podľa odhadov českého zväzu pekárov skrachuje.
Pri takto vysokých cenách energií by podľa B. Hlavatého musel stáť chlieb takmer 200 Kč (8 eur), uvádza portál hn.cz. Iní pekári sa snažia reálne odhadnúť, či sú ešte predajné bežné rožky za 9 Kč (0,36 eura) či 10 Kč (0,41 eura), alebo je to už na spotrebiteľov vysoká cena. Bez častej úpravy cenníkov sa totiž nezaobídu a situácia v budúcnosti je pre nich ťažko predvídateľná.
Nárast cien len tak ľahko neskončí
Neľahkú situáciu potvrdil pre denik.cz aj konateľ chebskej Pekáreň Tritia Stanislav Doskočil. „Plyn sa nám zdvihol 300 a elektrina o 400 percent. Straty firmy sú tri až päť miliónov Kč za pol roka. Zdražujú aj všetky ostatné vstupy, ktoré pekári potrebujú,“ dodal. Hoci české pekárne tvrdo šetria, pozastavujú investície a osekávajú náklady, súčasná situácia ich privádza do vysokých finančných strát.
Spotrebiteľské ceny v Česku v júni podľa Českého štatistického úradu medziročne stúpli o 17,2 percenta. Medziročne vzrástli o viac ako 42 percent ceny trvanlivého mlieka, ceny masla vzrástli o 55,8 percenta, ostatné jedlé oleje o 58,7 percenta a cukor o 41,3 percenta.
Podľa B. Hlavatého je za nárastom dražoby pečiva aj zdražovanie múky. Jej cena stúpla o takmer 70 percent, samotný chlieb už zdražel o 28,60 percent. „Súčasná situácia najviac dopadá na stredne veľké pekárne, ale už aj na malé remeselné pekárne, ktoré mali historicky vyššie ceny a sústredili sa na špecializované výrobky s vyššou pridanou hodnotou," dodal M. Hlavatý.
Rast cien už v súčasnosti pôsobí na presun zákazníkov zo sladkého a maslového pečiva k lacnejším produktom, ako je napríklad konzumný chlieb alebo rožky. Tým sa však celý problém nekončí. Kvôli rastúcim cenám energií hrozí uzavretie prevádzky nielen pekární, ale aj napríklad výrobcov hydinového a bravčového mäsa, upozorňuje Potravinárska komora ČR.
Ďalšie dôležité správy
