Viac ako polovici opýtaných slovenských zamestnancov (57 percent) bol naposledy plat zvýšený v minulom roku. Stále ale existujú zamestnanci, ktorých plat bol naposledy zvýšený v roku 2010, vyplýva z prieskumu približne 550 respondentov, ktorý pre TREND.sk poskytol portál Platy.sk.
Zdroj: Platy.sk
Približne 1 100 zamestnancom bola položená otázka, či očakávajú v tomto roku zvýšenie platu. V priemere každý druhý opýtaný respondent (47 percent) odpovedal negatívne. „Zaujímavé je, že keď sme sa pozreli na tieto odpovede len u zamestnancov, ktorí potvrdili zvýšenie platu v roku 2014, polovica z nich uviedla, že zvýšenie platu očakáva aj v tomto roku,“ dodáva Miroslav Dravecký z portálu Platy.sk.
Accenture, globálna firma, pôsobiaca v oblasti manažérskeho poradenstva a technologických služieb, vo svojom nedávnom prieskume týkajúceho sa práce, ktorý zahŕňal 4 100 respondentov z 32 krajín z rôznych kútov sveta, okrem iného zisťovala, aké skúsenosti majú zamestnanci s pýtaním vyššieho platu.
Viac ako polovica opýtaných respondentov (57 percent) sa priznala, že v minulosti od zamestnávateľa požadovala vyšší plat, alebo o ňom aspoň vyjednávala. Podľa prieskumu sa približne traja ľudia zo štyroch (77 percent) vyššieho platu aj naozaj dočkali. Niektorí respondenti (15 percent) dokonca potvrdili, že zvýšenie ich platu bolo väčšie, ako očakávali.
Zamestnanci, ktorí sa napriek požiadaniu nedočkali vyššieho platu, ale dodali, že v niektorých prípadoch získali aspoň rôzne zamestnanecké výhody.
Podobný výskum uskutočnila aj spoločnosť PayScale, pôsobiaca v oblasti ľudského kapitálu. Tá v nedávnej štúdii vyspovedala viac ako 30-tisíc pracovníkov. Čo sa týkalo úspešných žiadostí o zvýšenie platu, mala 30-tisícová vzorka horšie skúsenosti.
Odvahu na požiadanie vyššieho platu malo 43 percent opýtaných respondentov. Len menej ako polovica z týchto „odvážlivcov“ (44 percent) skutočne dosiahla svoje a plat im bol zvýšený na požadovanú úroveň.
Skórujú riaditelia
Bolo nepríjemné sa opýtať, vyšší plat som dostal aj bez opýtania, bol som spokojný so svojím platom – boli hlavné dôvody, prečo pracovníci o vyšší plat vôbec nežiadali. Portál amerického magazínu The Atlantic dodáva, že tendenciu nežiadať o vyšší plat mali najmä ľudia pracujúci vo verejnom sektore a sektore služieb a ľudia, ktorých výška príjmov sa pohybovala na dolných hraniciach.
Z prieskumu spoločnosti PayScale takisto vyplýva, že v porovnaní s ostatnými pracovníkmi majú najvyššiu šancu na zvýšenie platu najmä generálni riaditelia. Dôvodom môže byť skutočnosť, že sú ťažšie nahraditeľní ako pracovníci na nižších úrovniach.
Rozhovory o platoch či žiadosti o zvýšenie platu nebývajú obľúbené z rôznych dôvodov. Pre niektorých ľudí je napríklad nepríjemné rozprávať sa o plate aj medzi priateľmi, hoci má človek neustále pokušenie porovnávať svoj plat s rovesníkmi, uvádza The Atlantic.
Sťažovanie a hromženie v súkromí
Podľa M. Draveckého je prístup zamestnancov na Slovensku k žiadaniu o vyšší plat pasívny. „V slovenskej povahe je skôr v súkromí sa sťažovať a hromžiť, než so svojou situáciou niečo robiť. Moje skúsenosti hovoria, že zamestnanci nie sú aktívni v tom, aby si zapýtali vyššiu mzdu.“
Ako ďalej dodáva, dôvodov môže byť viacero. Vo väčších firmách je zavedený systém pravidelných hodnotení zamestnanca, s čím sa spája aj prehodnotenie platu. Zamestnanci tak podľa neho vedia, že počas roka s platom nespravia nič, že sa musia predať neskôr na hodnotiacom pohovore.
„Veľká skupina zamestnancov, hlavne v regiónoch s vyššou nezamestnanosťou a s nižším vzdelaním, nerieši vyjednávanie o plate z dôvodu strachu o pracovné miesto,“ tvrdí M. Dravecký.
Nezamestnanosť – zabijak úspechu
K názoru, že mnohí Slováci majú zábrany požiadať o vyšší plat alebo napríklad aj o povýšenie, sa prikláňa aj Jana Glasová, analytička Poštovej banky. Podľa nej práve obavy z hľadania novej práce môžu viesť k tomu, že Slováci radšej požiadavku na zvýšenie platu vôbec nepredložia.
„Rok 2014 so sebou priniesol pozitívny vietor na slovenský trh práce v podobe klesajúcej miery nezamestnanosti. Napriek tomu je u nás nezamestnanosť stále vysoká, a to predovšetkým v Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji, kde je bez práce približne každý šiesty ekonomicky aktívny obyvateľ,“ vysvetľuje pre TREND.sk J. Glasová.
M. Dravecký upozorňuje, že sa treba vedieť ohodnotiť, akú cenu na trhu práce zamestnanec má, pričom zisťovať sa dá na internete, medzi známymi či rodinou. „Pri takomto prieskume medzi známymi netreba prezrádzať presne svoju mzdu, ale aspoň približne zistiť, v akom rozpätí sa plat na danej pozícii, v regióne, odvetví a s ponúkanými pracovnými skúsenosťami a zručnosťami môže pohybovať. Je dôležité, aby sa zamestnanec pri vyjednávaní príliš nepodcenil, ale ani neprecenil.“
Osobitnou kapitolou je však poskytovanie zamestnaneckých benefitov. V tomto sú podľa M. Draveckého zamestnanci možno otvorenejší a vedia aj nahlas povedať, o aké benefity by mali záujem.
Uspeje každý druhý Slovák?
Hoci na Slovensku neexistujú prieskumy, ktoré by priamo zisťovali, akú úspešnosť majú slovenskí zamestnanci so žiadosťami o zvýšenie platu, M. Dravecký tvrdí, že to závisí predovšetkým od „vzácnosti povolania“ v regióne. Zamestnanci pracujúci v oblasti IT, technológie výroby či v účtovníctve budú mať podľa neho mnohonásobne vyššie šance na úspešné požiadanie o vyšší plat ako napríklad predavač v maloobchodnej predajni.
J. Glasová sa domnieva, že Slovensko by mohlo nasledovať svetový priemer, podľa ktorého má na skutočné zvýšenie platu šancu každý druhý žiadateľ. „Úspešnosť na úrovni okolo 50 percent je reálna. Pri žiadaní totiž veľmi záleží na tom, ako dokážeme oceniť svoje vedomosti a skúsenosti. Úspešnosť ovplyvňuje aj naše dosiahnuté vzdelanie, prax a pracovné skúsenosti a, samozrejme, oblasť, v ktorej pracujeme.“
