Ekonomika je málo inovatívna a treba ju spružniť. Napríklad úpravou Zákonníka práce, možnosťou rýchlejšej výpovede zamestnancom, ale aj vyšším odstupným. Nový trend – flexicurity – kombinuje flexibilitu a súčasne istotu na trhu práce. Aktuálne o takomto pracovnom modeli uvažujú v susednom Česku, slovenská vláda však má iný pohľad. TREND sa na to pozrel bližšie.
Európska komisia presadzuje už od roku 2007 dánsky model trhu práce , keď povzbudzuje európske vlády, aby sa v oblasti politiky zamestnanosti správali uvoľnenejšie, nie ochranársky. Podporila to pojmami ako spoľahlivé zmluvy, dostupnosť celoživotného vzdelávania či moderné systémy sociálneho zabezpečenia. Kritici tvrdia, že ide o prázdne ekonomické výrazy, ktoré majú s realitou málo spoločného a navyše vôbec nie sú paušálne vhodné pre každú krajinu EÚ.
Zvýšiť flexibilitu trhu práce
Dokazuje to aj český trh. Národná ekonomická rada vlády (NERV) medzi odporúčaniami pre oživenie českej ekonomiky na prvom mieste apeluje na zmeny v Zákonníku práce, ktoré by mali pomôcť rozhýbať prehriaty trh práce a zvýšiť jeho flexibilitu.
Treba vraj zvýšiť pružnosť v oblasti náboru nových zamestnancov a regulácie pracovného času, pričom prepúšťanie zamestnancov by malo byť možné aj bez závažných dôvodov. České ministerstvo práce a sociálnych vecí by rado v polovici tohto roku chcelo predstaviť takzvanú flexibilnú novelu Zákonníka práce, inšpirovanú systémami flexiistoty v Dánsku, Rakúsku a Nemecku.
„Flexibilita sa vďaka tomuto systému ponecháva na trh, respektíve sa zvyšuje a nevešajú sa naň nejaké istoty. Istoty potom dáva ľuďom štát. To znamená: trh robí, čo vie najlepšie a štát robí, čo vie najlepšie. To je kľúčová myšlienka,“ uviedol pre portál E15.cz ekonóm a člen Národnej ekonomickej rady vlády (NERV) Daniel Munich. Cieľom podľa neho je, aby český Zákonník práce nevnucoval zamestnávateľom, čo všetko musia garantovať, keďže štát môže túto úlohu zastať lepšie.
Jednen z návrhov spočíva v tom, aby za výpoveď bez dôvodu patrilo zamestnancovi odstupné vo výške až šiestich miezd namiesto existujúcich jedného až maximálne troch platov, teda podľa počtu odpracovaných rokov u rovnakého zamestnávateľa. Podľa ekonómov však v takomto prípade opäť hrozí ďalšie zviazanie rúk zamestnávateľom.
„Ak tam odstupné a adekvátna doba nebude, rolu musí prevziať štát, čo ale, mimochodom, znamená z dôvodu vyšších výdavkov v štátnom rozpočte aj vyššie progresívne zdanenie," spresnil D. Munich.
Slovákov model neoslnil
Dánsky model práce je z viacerých pohľadov zaujímavý. Popri flexibilite, ktorú si zamestnávatelia pochvaľujú, sa na ich trhu práce objavuje výrazne vyšší podiel skrátených úväzkov. Štát zásadne zmenil svoju úlohu pri strate práce ľudí, núti ich zvýšiť si kvalifikáciu a vrátiť sa čím skôr do práce.
Systém síce prepustenému človeku zaručuje dočasné udržanie životnej úrovne vďaka štedrému sociálnemu systému, ale vo výsledku vyše tri štvrtiny nezamestnaných nestrávia na úrade práce ani rok. Polovicu z nich systém znova zamestná do troch mesiacov. Faktom je, že verejné investície do tohto modelu sú značné.
V roku 2019 predstavovali podľa dánskeho veľvyslanca v Česku Sørena Kelstrupa 12,7 miliardy eur. Dánsko za politiku zamestnanosti celkovo minie v prepočte tri až tri a pol miliardy eur ročne.
Slovensko o väčšej flexibilite pracovného trhu na dánsky spôsob neuvažuje. „Naša krajina má ratifikovaný Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o skončení zamestnania z podnetu zamestnávateľa č. 158 z roku 1982,“ uviedla pre TREND Natália Jachym Holubová, hovorkyňa rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Podľa článku 4 dohovoru zamestnanie pracovníka nekončí, ak neexistuje platný dôvod na jeho skončenie. V paragrafe 63 ods. 1 Zákonníka práce sú vymedzené taxatívne výpovedné dôvody pre skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.
„Výpoveď bez dôvodu je pre Slovensko bezpredmetná, na rozdiel od Česka, ktorá tento dohovor nemá ratifikovaný, podobne ako Dánsko,“ dodala hovorkyňa rezortu. Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2023 – 2027 sa zameriava práve na posilnenie postavenia zamestnanca a presadenie jeho práv. Pri ostatných bodoch na spružnenie trhu práce prebiehajú rokovania, konkrétne zámery rezortu zatiaľ nie sú známe.
Domáci trh funguje inak
Flexicurity sa považuje za moderný prvok pružného pracovného trhu. Často sa skloňuje hlavne na západe, kde pracovný trh má iné charakteristiky, zamýšľa sa Zuzana Rumiz, viceprezidentka Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ SR) a prezidentka Asociácie personálnych agentúr na Slovensku.
Na Slovensku v ťažkej dobe, čo sa týka nedostatku pracovnej sily a vzhľadom na našu legislatívu, by to pravdepodobne veľký význam nemalo. „Väčšina výpovedí po skúšobnej dobe je podaná zo strany zamestnanca. Zamestnávateľ, ak sa rozhodne udržať zamestnanca aj po skúšobnej dobe, zainvestuje do jeho zaškolenia, čiže snaží sa ho udržať a motivovať,“ dodáva viceprezidentka AZZZ SR.
Z praxe prenikajú aj ďalšie názory. Model, ktorý sa ujal v Dánsku, by mohol síce fungovať aj u nás, avšak výrazne by sa na ňom musel podieľať aj štát prostredníctvom aktívnej politiky, konštatuje pre TREND Katarína Tešla, manažérka komunikácie a vzťahov s verejnosťou pracovného portálu Kariéra.sk. „Preto je otázne, či by aj Slovensko vedelo naskočiť na tento model a aj samotný štát by dokázal reagovať flexibilne,“ dodala.
Ako dopĺňa Ľubica Melcerová, PR manažérka portálu Profesia, hlavným pozitívom dánskeho modelu by síce bola flexibilita z pohľadu zmluvy aj pri zmene práce, avšak neberie do úvahy rolu odborov, ktorá je u nás silná. „Zároveň spomedzi ďalších častí tohto modelu u nás podporu v nezamestnanosti aj rekvalifikačné kurzy už máme. Implementácia flexicurity na náš trh práce by závisela od podpory viacerých strán a úspešnú adaptáciu na špecifiká nášho trhu práce nevidíme reálne,“ uzatvorila pre TREND.
Rezort predstavil opatrenia
Slovenská vláda najnovšie stavila na aktívnu politiku zamestnanosti vrátane podpory rekvalifikácií a vzdelávania. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš upozorňuje, že máme 140-tisíc ľudí nezamestnaných, pričom väčšia polovica z nich je dlhodobo nezamestnaných, čo treba riešiť.
V marci minister predstavil projekt Finančné stimuly pre nezamestnanosť za vyše 300 miliónov eur, ktorý je určený pre ľudí bez práce vo veku do 30 rokov a pre znevýhodnených nezamestnaných. Obsahuje niekoľko aktivít a programov, napríklad prax pre mladých, motivačný príspevok, mentorované zapracovanie do novej pozície, prácu na skúšku, podporu SZČO – teda živnostníkov jednorázovým príspevkom, podporu chránených dielní či udržanie ťažko zdravotne postihnutých osôb na trhu práce.
Ministerstvo pred pár dňami predstavilo aj nový projekt pomoci nezamestnaným, zameraný na vzdelávacie a rekvalifikačné kurzy. Program Zručnosti pre trh práce za 42 miliónov eur financovaný z Európskeho sociálneho fondu by mal pomôcť približne 40-tisíc ľuďom.
„Princíp je veľmi jednoduchý. Uchádzači o zamestnanie alebo záujemcovia o zamestnanie prídu na úrad práce, vyberú si vzdelávací a rekvalifikačný kurz a úrady práce im v plnej výške tento kurz preplatia,“ povedal E. Tomáš. Táto možnosť bude aj pre zamestnancov, ktorí buď musia, alebo chcú zmeniť svoje doterajšie zamestnanie. Po absolvovaní kurzu musí účastník získať certifikát.
Jednoduchší by mal byť aj proces prijímania cudzincov do niektorých profesií. Vláda ešte vo februári tohto roka schválila dve nariadenia, ktorými sa zefektívňuje proces prijímania ľudí vybraných tretích krajín v profesiách, ako sú vodič autobusu alebo vodič ťažkého nákladného vozidla, kamiónu, ale tiež v niektorých profesiách v automobilovej výrobe.
- Dánsky model stojí na troch prepojených pilieroch:
- ľahké najímanie a prepúšťanie zamestnancov,
- finančná podpora v nezamestnanosti po dobu dvoch rokov vo výške 90 percent predchádzajúceho príjmu (na základe sociálneho poistenia),
- aktívna politika zamestnanosti vrátane vysokej úrovne rekvalifikácií a vzdelávania.
Zdroj: Biznis pre spoločnosť, e15.cz
- Flexiistota v ďalších krajinách EÚ
- Česká flexibilná novela Zákonníka práce sa môže inšpirovať nielen Dánskom, ale aj Nemeckom či ďalšími krajinami. Zatiaľ čo flexiistota je skôr záležitosť severských krajín, v Nemecku flexiistota nie je.
- Flexibilitu v Nemecku zaistila predovšetkým veľká ponuka skrátených pracovných úväzkov, ktoré sú nižšie ohodnotené a pracovné záväzky na dobu určitú, čím dochádza k rýchlejšej obmene na pracovnom trhu.
- Zamestnávatelia v Nemecku tiež nie sú pri ukončení pracovného pomeru nútení vyplácať zamestnancovi odstupné. Tí naň však neraz majú nárok, pretože odstupné sa berie ako firemný benefit, podobne ako viac dovolenky.
- Podobne ako v Nemecku sa aj vo Švédsku stanovuje odstupné v zmluve, ale väčšinou v rozmedzí na šesť až pätnásť mesiacov, čo je naozaj nadpriemer oproti iným európskym krajinám. Rovnako sa odstupné stanovuje zmluvne vo Fínsku alebo v Nórsku.
Prameň: e15.cz
