Ak je váš otec zhodou okolností napríklad vrchný predstaviteľ komunistickej republiky, predpoklady a schopnosti potrebné na postup na najvyššie miesta až také nutné nie sú. Prichádzajú s rodinnou legendou.
Gén vodcovstva
Vo väčšine prípadoch sa však vyžaduje väčšia snaha. Kariérny poradca, mentor, tréner osobného rozvoja či kouč sľubujú, že dokážu namiešať vlastnú, na mieru pripravenú receptúru, ako z človeka spraviť rešpektovaného a efektívneho firemného lídra (samozrejme, až po finančnej odplate). Čo táto výchova obnáša?
Obvykle sa tréning začína prednáškou o dôležitosti perfektnej medziľudskej komunikácii a končí filozofickým okienkom o tom, prečo lídri preberajú zodpovednosť za každú situáciu a prečo nie je dobré obviňovať všetkých podriadených naokolo, len seba nie. To je ale azda každému jasné.
Ak by ste ale túžili pomôcť si len vlastnými silami a pričinením, viacero výskumov ponúka štatisticky merateľné údaje a odpovede na to, aké vlastnosti treba v prípade záujmu o vodcovskú pozíciu rozvíjať.
Malí myslitelia a plánovači
Vodcovia, lídri a šéfovia sa nerodia, respektíve genetická zložka môže zohrávať menšiu úlohu. Lídri sa vyrábajú, naznačuje štúdia University of Illinois, ktorá tvrdí, že vodcovstvo je genetické len z 30 percent. Zvyšok musia jedinci s vodcovskými ambíciami nadobudnúť prostredníctvom životných skúseností či inou cestou, vysvetľuje portál ScienceDaily.
Už u detí na základnej škole sa však dá odsledovať, ktorí žiaci by v budúcnosti mohli byť potenciálnymi šéfmi či generálnymi riaditeľmi, tvrdí nedávna štúdia vedcov z britskej Stirling University a írskej University College Dublin.
Na vzorke približne 17-tisíc ľudí a v časovom rozpätí niekoľko desiatok rokov sa snažili výskumníci určiť spojitosť medzi vodcovstvom a konkrétnymi schopnosťami. Deťom vo veku 10 až 11 rokov dali spraviť testy zamerané na verbálne zručnosti, myslenie, uvažovanie, pamäť a ostatné kognitívne schopnosti.
Následné údaje ukázali, že približne štyri deti z desiatich, ktoré dosiahli z testu vysoké hodnotenie, sa v budúcnosti uchytili na vedúcich pozíciách.
Kognitívne schopnosti na vysokej úrovni zvyšujú šance, že dieťa bude v budúcnosti schopné logického myslenia a riešenia problémov. To sú dôležité predpoklady pre riadenie ľudí a pre ich dohľad, vysvetľujú si výsledky štúdie výskumníci.
Ako dodáva ekonomický portál Business Insider, výskum nemá rodičov detí s nízkymi hodnotami z kognitívnych testov odradiť od rozvíjania vodcovských schopností, ale práve naopak. Deti s chýbajúcimi schopnosťami môžu svoje nedostatky eliminovať a zvýšiť tak šancu na získanie vedúcej pozície, keď vyrastú.
Cit pre morálku
Existujú ďalšie dve vlastnosti, ktoré má väčšina úspešných lídrov spoločných, naznačuje ďalšia metaanalýza viacerých štúdií. Kvalitu vedenia podľa výskumníkov tak určuje úroveň spoločenskosti a zásadovosti jednotlivca.
Zásadovosť súvisí najmä s pracovnou morálkou a organizáciou. Tieto vlastnosti pomáhajú lídrom v usporiadaní práce tak, aby sa za každých okolností splnili určené pracovné ciele. Podľa analýzy tak ide zároveň o jedinú významnú osobnostnú črtu, ktorá predpovedá úspech na vysokých postoch.
Spoločenskosť pomáha lídrom, aby ostatných ľudí lepšie inšpirovali a motivovali, dodáva Business Insider. Ak jedinec okrem spoločenskosti vyžaruje aj vysokú dominanciu, býva takýto človek v očiach rovesníkov vnímaný ako kompetentný, čo vodcovskej pozícii len prospieva. Podpora týchto dvoch vlastností tak môže opäť viesť k zvýšeniu šance získať vedúce postavenie v budúcnosti.
Na druhej strane, odvolávajúc sa na iný výskum, ekonomický portál spochybňuje, že by extroverti boli vždy najlepšími šéfmi. V niektorých prípadoch sú žiaduce skôr vlastnosti introvertov, ktorí sú vo všeobecnosti dobrými poslucháčmi a inklinujú k hĺbavejšiemu premýšľaniu.
Športová odolnosť
O tom, že nekonečné tréningy futbalu, hokeja či atletiky, ktoré nádejní športovci absolvujú v ranom veku, sa neprejavia len po fyzickej stránke, ste sa mohli na TREND.sk dočítať už dávnejšie.
Športy upevňujú sebadisciplínu, motiváciu, cieľavedomosť a postupne vštepujú športovcom dôležitú úlohu vodcovstva. Tieto osobnostné rysy typické pre športovcov sa často priaznivo prejavujú v pracovnom živote.
Viacero výskumov potvrdilo, že deti, ktoré sa počas dospievania venovali kolektívnym, ale aj individuálnym športom, v budúcnosti dosahovali v kariére výrazne lepšie úspechy oproti športovo pasívnym deťom.
Športovci bývajú práve vďaka športom odolnejší voči kritike, orientovaní na úspech, vedia prevziať kontrolu nad situáciou a stále hľadajú spôsoby, ako vyhrať. Športovci sú takisto zvyknutí na prehry, napriek tomu sú navyknutí sa postaviť a ísť ďalej.
Pravidelná športová aktivita okrem iného prispieva aj k lepším výsledkom v testoch v kognitívnej oblasti, ktoré sú dobrým predpokladom na získanie vedúcej pozície.
Aká je tvár vodcu
Ak by sme vychádzali z článku vedeckého portálu Frontiers in Human Neuroscience, určitú rolu v získaní vedúcej pozície môže zohrávať aj naša tvár. Samozrejme, nie je možné prirodzeným spôsobom výrazne zmeniť rysy tváre, ale čiastočne sa v nej odzrkadľuje náš životný štýl.
Výskumníci predložili účastníkom experimentu rôzne mužské tváre a požiadali ich, aby vybrali tú, ktorú by si najlepšie vedeli predstaviť v úlohe generálneho riaditeľa. V rámci experimentov takisto účastníkov vyzvali, aby zvolili tvár, ktorá by podľa nich najlepšie zvládla konkrétnu situáciu - riadenie agresívnej súťaže, rokovanie s kľúčovými partnermi, expanzia na nový trh či stabilné vedenie podniku.
Experiment s mužskou tvárou a vodcovskými črtami Zdroj: Frontiers in Human Neuroscience | CC
Účastníci vyberali z fotografií, ktorých črty tváre pôsobili odlišným dojmom inteligencie a odlišným dojmom zdravia. Zistilo sa, že vo všeobecnosti opýtaní ľudia uprednostňovali zdravo vyzerajúcu tvár na vedúcu pozíciu viac ako inteligentne vyzerajúcu tvár.
Jedinú výnimku tvorila situácia, keď sa od generálneho riaditeľa vyžadovala diplomacia a invencia. Vtedy účastníci vybrali za vhodného adepta človeka s inteligentnejšie vyzerajúcou tvárou.
Menej zdravá tvár bola na fotografiách viditeľne bledšia. Výsledky výskumu tak naznačujú, že uchádzači o vedúcu pozíciu s bledšou pokožkou, či už v dôsledku vyhýbania sa slnku, chronickej anémie alebo hrania počítačových hier desať hodín denne v podzemnej garáži, sú v „psychologickej“ nevýhode.
Ako sa v článku ďalej uvádza, začínajúcim lídrom by sa teda skôr vyplatilo sústrediť sa napríklad na zdravo vyzerajúcu pleť a vzhľad celkovo. To podľa výskumníkov vysvetľuje skutočnosť, prečo politici a manažéri často vynakladajú veľké úsilie, čas aj peniaze na vonkajší vzhľad.
