5. Primeranosť skúšobnej doby pri dobe určitej
Podľa Zákonníka práce možno v pracovnej zmluve dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá trvá najviac tri mesiace. U vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu možno po novom určiť v zmluve skúšobnú dobu až v dĺžke šesť mesiacov, nesmie sa však už predlžovať. Musí byť dohodnutá písomne, inak je neplatná.
Účelom tejto zmeny je docieliť, aby zamestnanec po veľkú časť trvania svojho pracovného pomeru nebol v neistote, vysvetľuje Š. Štarha. „Predovšetkým v poslednom čase sa stávalo, že zamestnávatelia v snahe vyhnúť sa komplikáciám v čase neistoty využívali možnosť uzavretia pracovného pomeru s niekoľkomesačným trvaním. Uvedená novela poskytne zamestnancom vyššiu mieru ochrany, kedy už bude skúšobná doba proporcionálna k dĺžke trvania pomeru,“ dodáva pre TREND.
Po novom bude platiť, že skúšobná doba nebude môcť presiahnuť polovicu dohodnutej doby trvania pracovného pomeru na dobu určitú (§ 45 ods. 2 ZP). Teda napríklad ak sa niekto zamestná na dobu určitú v trvaní štyroch mesiacov, nebude môcť mať skúšobnú dobu tri mesiace, ale maximálne dva.