Športovci si nabiehajú na vrchol, vyrastajú z nich vodcovia a žiadaní pracovníci

Športy poskytujú základ pre sebadisciplínu, sebavedomie, silnejšiu motiváciu, cieľavedomosť a postupne vštepujú dôležitú úlohu vodcovstva, vysvetlil pre portál BBC Jed Hughes z medzinárodného poradenského inštitútu Korn/Ferry International. Tieto osobnostné rysy a zručnosti typické pre športovcov sa často priaznivo odrážajú v pracovnom živote.

Podľa tohtoročného výskumu Cornell University v štáte New York študenti, ktorí sa v stredoškolskom období venovali súťažným športom, prejavovali vyššiu úroveň vodcovstva a v budúcnosti dosahovali väčší úspech v kariére. Výskum taktiež poukázal na to, že zamestnávatelia od športovcov očakávajú viac zručností vo vedení, vyššie sebavedomie a sebaúctu než od ľudí, ktorí sa od športu dištancujú.

Lepšie vyhliadky na budúce zamestnanie mladých športovcov naznačujú aj britské výskumy. Zamestnávatelia uvádzali, že športovo aktívni študenti majú veľa z vlastností, ktoré hľadajú a ktoré sú pre nich smerodajné, potvrdil Alex Taylor z University of Birmingham pre server denníka The Guardian. Podľa neho sú tí najlepší športovci univerzálni ľudia so schopnosťou improvizovať, najmä ak sa veci nevyvíjajú podľa plánu.

Športovaním človek podporuje svoje mentálne procesy, kedy môže mať vďaka pohybovej aktivite jasnejšiu myseľ aj lepšiu pamäť, tvrdí pre TREND.sk psychológ Ľuboš Ďurdiak z personálno-poradenskej agentúry Psychotrend.

„Pravidelná aeróbna aktivita, teda aktivita nižšej a strednej intenzity, akou je napríklad beh, prispieva podľa niektorých výskumných štúdií nielen k lepšiemu zdravotnému stavu organizmu a imunity, ale aj k lepším výsledkom v psychologických testoch v kognitívnej oblasti. Je to pravdepodobne dôsledok zdravšieho srdcovo-cievneho systému, a tým aj lepšieho prekrvenia a okysličovania mozgu ako centra psychických funkcií,“ dodáva.

Tímová sila

Športovci, ktorí hrajú v tímových športoch, sa podľa Vina McCaffreyho z agentúry Game Theory Group International, ktorá pomáha bývalým športovcom z univerzít so zamestnaním, skvelo uplatňujú v stresovo náročných finančných pozíciách. Finančné inštitúcie majú o športovcov záujem, pretože konkurenčné športy ich pripravili na každodenné tlaky a „bojovú“ atmosféru spojenú s prácou, uvádza BBC.

V. McCaffrey taktiež zdôrazňuje, že športovci sú odolnejší voči kritike, obetavejší, orientovaní na úspech a vedia prevziať kontrolu nad situáciou. „Pravdepodobne zlyhávajú viac a častejšie, ako vyhrávajú, ale vždy sa postavia a idú ďalej. Táto vlastnosť vytvára na pracovisku takého zamestnanca, ktorý bude hľadať spôsoby, ako vyhrať,“ hovorí pre portál Fast Company. To, že športovci bývajú úspešnejší ako pohybovo pasívni ľudia, dopĺňa aj poukázaním na to, že z posledných jedenástich amerických prezidentov aktívne športovalo šesť.

Ako ďalej dodáva V. McCaffrey, mladí športovci musia počas samotných tréningov stíhať aj bežné aktivity, či už ide o školu, brigádu alebo domáce povinnosti. Preto sú nútení si rozvážne rozvrhnúť časový harmonogram, čo je v práci opäť cenená, niekedy nevyhnutná vlastnosť.

Individualisti

Športy pre jednotlivcov, ako napríklad beh, lyžovanie či plávanie, často podporujú a rozvíjajú svoju motiváciu, odhodlanosť zamerať sa na konkrétny cieľ a zvyšujú svoju úroveň sebadisciplíny, dodáva J. Hughes.

„Tímové športy sa vyznačujú určitými špecifikami, vďaka ktorými môžu ľudia podporiť napríklad rozvoj tímového ducha na pracovisku,“ myslí si Ľ. Ďurdiak. „Ale na výkon rôznych zamestnaní bývajú rôzne požiadavky, nielen tímová práca, preto sa nedá zjednodušene zhrnúť, že iba tímové športy majú vplyv na pracovný výkon.“

Ako ďalej dodáva, vo vedeckých profesiách dominuje analytické či kritické myslenie a v niektorých si ľudia vystačia s racionálnejším a sociálne uzavretejším prístupom, kde tímová spolupráca nedostáva dôležitý priestor. Športová aktivita môže byť pre nich relaxom, prostriedkom psychohygieny, kde dokážu vypnúť svoju myseľ.

Aj netradičnejšie druhy športov môžu mať vplyv na prácu. Za šport sa do istej miery považujú napríklad aj šach či poker, ktoré sú vynikajúcim prostriedkom na rozvíjanie logického a analytického myslenia, ale aj pamäti a koncentrácie pozornosti.

„Box či parašutizmus v kolónke záujmov zasa môžu pomáhať zamestnávateľovi lepšie identifikovať ľudí, ktorí majú radi adrenalín, sú energickejší, odvážnejší. Všetky tieto osobnostné vlastnosti, psychické procesy a stavy sú na trhu práce potrebné, nie však na každej pozícii a nie pre každého uchádzača o zamestnanie,“ tvrdí Ľ. Ďurdiak.

Športový životopis

Akú úlohu zohráva vypisovanie športových záujmov do životopisu, závisí od dôležitosti, ktorú tomu priradí individuálny personalista. Podľa Ľ. Ďurdiaka existujú aj povrchnejší, ktorí tomu nevenujú pozornosť. Zo psychologického hľadiska však má výpočet záujmov svoje opodstatnenie a skúsenému personalistovi dokážu záujmy uchádzača napovedať veľa o jeho osobnostnom profile.

„Môže sa z nich dozvedieť, kde trávi svoj voľný čas, či radšej sám, alebo v kolektíve, či pri regenerácii svojej energie vyhľadáva aktívny prístup, alebo skôr pasívnejší, statickejší. Tiež nám záujmy kandidáta môžu poukázať na to, či rád organizuje rôzne veci, alebo sa radšej necháva viesť inými,“ dodáva.