Šikanujúci sú veľakrát spoločenskí, asertívni, sebavedomí ľudia s výbornými sociálnymi zručnosťami a so schopnosťou dobre čítať a predvídať emócie iných, hovorí psychológ a HR konzultant Rastislav Duriš. „Ich temná stránka existuje popri svetlej, ktorá často maskuje ich skutočné úmysly. Ich osobnosť sa spája s takzvanou Dark Triad, temnou trojicou vlastností – machiavelizmom, narcizmom a psychopatiou.“

1. Mobbing vs. bossing

Mobbing, teda šikanovanie na úrovni rovnocenných zamestnancov, obvykle vyúsťuje do násilného vnucovania názorov a postojov osobe, ktorá do skupiny nezapadá, upozorňuje psychológ Ľuboš Ďurdiak z agentúry Psychotrend.

O mobbingu možno hovoriť aj vtedy, keď dochádza k sociálnej izolácii zamestnanca, kedy ho kolegovia prehliadajú, nerozprávajú sa s ním a celkovo ho vylučujú z tímu, hovorí Dagmara Vojtechová, psychologička zo spoločnosti Human Dynamic.

Z pochopiteľných dôvodov nastáva horšia situácia v prípade bossingu, teda ak osoba, ktorá šikanuje, zastáva nadriadenú pozíciu, vysvetľuje ďalej Ľ. Ďurdiak. „Vedúci si zasadne na podriadeného, často aj preto, aby zakryl svoju neschopnosť a nízku odbornú úroveň.“

„Nastavte si hranice,“ hovorí psychologička Gabriela Bohácsová zo spoločnosti Human Dynamic „Je dôležité, aby ste poznali svoje hranice a uvedomili si, čo ste ochotní tolerovať a čo nie."

2. Kolegiálna spolupatričnosť

Zamestnanec by nemal zostávať s prežívanými problémami sám, nerobí to dobre na psychiku, varuje Ľ. Ďurdiak. „Mal by sa zdôveriť minimálne svojim blízkym osobám v rodine, alebo ak sú také, tak aj na pracovisku. Šikanovanie negatívne pôsobí na sebavedomie obete, preto by si mala uvedomovať vlastnú hodnotu, silné stránky osobnosti.“

Brániť sa je možné aj kolektívne, s podporou vynikajúcich kolegov, ktorí svojho spolupracovníka podržia. Samozrejme, možné to je len v prípade, keď šikanovaný s nimi udržiava silné priateľské väzby a keď nie sú kolegovia samotným zdrojom šikanovania.

„Získajte si spojenca, kolegu, na ktorého sa môžete obrátiť, s kým sa môžete porozprávať o celej situácii, zabezpečte si ochranu a možnosť úniku v prípade, že konkrétnu situáciu bude ťažké zvládnuť,“ pridáva sa D. Vojtechová.

3. Čierne skrinky

„Ak je však zamestnanec na to iba sám, mal by využiť linku pomoci vo firme alebo takzvanú čiernu skrinku, schránky rozmiestnené po pracovisku alebo on-line na webovej stránke firmy, kde môže anonymne vyjadrovať názory,“ vysvetľuje Ľ. Ďurdiak.

Viaceré firmy v súčasnosti poskytujú bezplatné psychologické a právne poradenstvo ako benefit pre svojich zamestnancov, navrhuje R. Duriš. „Práve diskrétna rada odborníka môže pomôcť.“

Podľa Ľ. Ďurdiaka dôležité je zadovážiť si dostatok dôkazov a svedkov toho, že ste na pracovisku šikanovaný. „Všetko si starostlivo dokumentujte, nekonfrontuje agresorov, je to ako ísť do boja s veľkým levom,“ pridáva sa D. Vojtechová.

4. Ombudsman

Ako určitá ochrana voči šikanovaniu či podpora pri jej zvládaní môže pôsobiť aj existencia osoby – ombudsmana, ktorá by bola nezávislá od firemnej hierarchie, mala by dôveru zamestnancov a prijímala a hodnotila by ich sťažnosti, navrhuje Ľ. Ďurdiak.

„Niektoré podniky, odborové zväzy alebo iné zamestnanecké organizácie zriaďujú mobbingové telefonické linky, ktoré sa orientujú na pomoc obetiam šikany. Kvalita sociálneho prostredia vo firme dlhodobo pôsobí na ľudí a ich pohodu, významne ovplyvňuje aj ich súdržnosť, schopnosť skupiny adekvátne reagovať na záťaž alebo na akékoľvek zmeny,“ dodáva Ľ. Ďurdiak.

„Netreba svoje pocity ignorovať,“ zdôrazňuje G. Bohácsová. „Ak sa vám zdá, že sa k vám správajú neúctivo a neférovo, nebojte sa to pomenovať. Prvým krokom k odstráneniu mobbingu je uvedomiť si, že sa vám to deje.“

5. Ako spoznať tichú obeť

Šikanovaním človek útočí na dôstojnosť, integritu a kompetentnosť človeka, vysvetľuje D. Vojtechová. „To sa môže prejaviť v nespavosti, panických atakoch, chorobe alebo sociálnej izolácii. Na pracovisku sa môže takýto zamestnanec prejavovať výraznou nervozitou, podráždenosťou, depresiou či neschopnosťou koncentrovať sa.“

Manažér, ktorý je lídrom v tíme, by mal dobre poznať svojich zamestnancov a mal by si všímať prípadné zmeny v ich správaní. „Na problémy nielen v šikanovaní môže poukazovať strata záujmu, ľahostajnosť, neschopnosť koncentrácie, zvýšená dráždivosť až výbušnosť, uzavretie sa do seba, depresívne prejavy, tiky, zvýšená chorobnosť, opakované porušovanie pravidiel,“ vymenúva Ľ. Ďurdiak.

6. Ako spoznať nenápadného agresora

Šikanujúceho zamestnanca, ktorý využíva rafinované taktiky voči svojej obeti, je však ťažšie odhaliť, upozorňuje Ľ. Ďurdiak. „Najčastejšie sa manažér dozvie o problémoch až vtedy, keď sa mu obeť zdôverí.“

Je však možné spozorovať určité prvky správania aj na agresoroch. „Ide o slovné urážky, arogantné správanie, neoprávnenú kritiku, zosmiešňovanie, sexuálne obťažovanie, rôzne naprieky, preberanie aj drobných chybičiek na kolegoch a podobne,“ poukazuje psychológ.

Mobbing môže najlepšie zastaviť osoba z pozície autority, zdôrazňuje D. Vojtechová. Ak sa aj podarí odstrániť „terč“ mobbingu, správanie sa často prenesie na ďalšieho zamestnanca.

7. Výsledok trhovej ekonomiky

Šikanovanie sa vo firme objavuje dovtedy, kým je mu to umožnené, poukazuje D. Vojtechová. „Často je popísané správanie v spoločnosti ignorované, tolerované či nesprávne interpretované a neuvedomujeme si, že ide v skutočnosti o mobbing. Dôraz na slušnosť, zdvorilosť a vysoké etické štandardy na pracovisku môžu vytvoriť prostredie, v ktorom priestor na šikanovanie neexistuje.“

Mobbing je väčšinou živený atmosférou trhovej ekonomiky, dôsledkom ktorej vznikajú vo firmách konkurenčné tlaky, túžba získať moc, závisť alebo nenávisť, dodáva Ľ. Ďurdiak s tým, že vedomým budovaním kolegiálnej a vzájomne podporujúcej pracovnej atmosféry sa šikanovanie výrazne minimalizuje.

Ako ďalej vysvetľuje, na firemnú kultúru pôsobí silný vplyv osobnosti majiteľov alebo vrcholových manažérov, ktorí by mali byť v presadzovaní hodnôt ako otvorenosť, ústretovosť, úcta, čestnosť či priateľskosť vo firme príkladom.

„Vedenie spoločnosti by sa tiež nemalo uzatvárať pred svojimi zamestnancami a prerokúvať veci iba za zatvorenými dverami,“ hovorí Ľ. Ďurdiak. „Čím menej transparentných informácií sa dostane k zamestnancom, tým viac budú vo firme vznikať rôzne nepravdivé historky a fámy, ktoré budú podkopávať zdravú firemnú kultúru od jej základov.“

„Šikana je okrem iného určite aj otázkou kontextu,“ poukazuje R. Duriš. „Výskum naznačuje, že sa viac vyskytuje v chaotickom firemnom prostredí, respektíve vo firmách, kde sa robí veľa ´politiky´.“

8. Modrina na duši, alebo radšej na tele?

Nedá sa generalizovať, či je horšie emočné alebo fyzické šikanovanie. Podľa Ľ. Ďurdiaka to závisí od jej intenzity a miery ohrozenia zdravia či života človeka. „Rany na duši sa zvyčajne liečia horšie a dlhšie ako modriny na tele,“ myslí si psychológ.

Šikanovanie v práci býva oveľa rafinovanejšie ako v školskom prostredí. „Na pracoviskách sa viac stretneme so psychickou šikanou a jej prostriedkom sú veľmi často intrigy,“ dodáva ďalej s tým, že ide o úskočné taktiky, ktoré majú rôzne podoby. Ich spletitosť a rafinovanosť v mnohých prípadoch často dosahuje úroveň intríg zo známeho seriálu Hra o tróny.

„V jednej z taktík je k útoku na obeť vyprovokovaná a využitá tretia osoba. Iná taktika priameho útoku zasa spočíva v tom, že pomocou kompromitujúcich materiálov je zasahované najslabšie miesto obete. Asi najnepríjemnejšou taktikou je, ak sa spojí niekoľko osôb, ktoré zákerne škodia vyhliadnutej obeti,“ vymenúva príklady Ľ. Ďurdiak.

Ako ďalej vysvetľuje, intrigám sa darí najmä v takom prostredí, kde je nízka úroveň firemnej kultúry, je tam veľa situácií, kde sa prejavuje rivalita, je podporované iba konkurenčné myslenie a sú sľubované osobné výhody.

9. Posledné východisko

Keď nepomáha dobré slovo ani žiadna inštancia a skutočne niet iného východiska, zostáva posledná možnosť. „Zvážte zmenu zamestnania,“ hovorí na záver G. Bohácsová. „Telesné alebo psychické príznaky ako nespavosť, nervozita, podráždenosť, depresia, neschopnosť koncentrácie sú varovnými signálmi, ktoré by ste nemali zanedbávať. Ak situácia prevláda dlhodobo a bez progresu, je naozaj na zváženie, či je pre vás toto pracovisko vhodné.“

Šikanovanie často, ale nie vždy, rieši obeť definitívnym vylúčením a odchodom z pracoviska, dodáva D. Vojtechová. „Bohužiaľ, obete často nemajú povesť zlého zamestnanca, ktorý nedodržiava normy organizácie alebo niekoho, s kým sa nedá pracovať. Veľakrát ide o zamestnancov dôležitých pre spoločnosť.“