Miera, rôznorodosť a frekvencia výskytu zlozvykov závisí od oblasti podnikania. Inými zlozvykmi trpia pracovníci zo sofistikovaných odborov v kanceláriách a inými manuálne pracujúci zamestnanci v dielňach, zdôrazňuje Martin Perun z Poštovej banky. Záleží od uhla pohľadu, či sú horšie pracovné zlozvyky murárov, alebo zlozvyky úradníkov.
1. Tisíckrát preklínaný open office
Zlozvyky na pracovisku začali byť výrazne badateľné v okamihu, keď do módy prišli otvorené, vo väčšine prípadoch aj malé kancelárie. „Návyky, ktoré každý považoval za normálne, zrazu začali druhým prekážať,“ vysvetľuje Ľubomír Dranga zo spoločnosti Appel Counselling.
„Viac ľudí v jednom priestore musí potlačiť ego, brať ohľad aj na názory ostatných. V kuchynkách sa potom rozoberajú zlozvyky kolegov, ktoré niekedy až berú ostatným chuť do práce, a preto by manažér nemal tieto na prvý pohľad drobné konflikty podceňovať,“ dodáva.
Otvorený priestor vyžaduje od pracovníkov určitú disciplínu. Mnohí si neuvedomujú, že tým, že sa postavia do stredu miestnosti a začnú veľmi hlučne rozoberať veci, rušia ostatných.
„Niektorí sú na to zvyknutí a dokážu sústredene pracovať aj napriek hlučnému kolegovi, ale nájde sa veľa takých, ktorí prestávajú pracovať a so záujmom počúvajú, čo nového vo svete,“ myslí si Ľ. Dranga.
„Pri hodnotiacich pohovoroch som sa veľakrát pri otázke ‚Čo vám bráni v naplnení pracovných cieľov?‘ stretla so spätnou väzbou, ktorá popisovala zlozvyky kolegov v priamej blízkosti,“ konštatuje Andrea Podstrelencová, HR riaditeľka zo spoločnosti NN Slovensko s tým, že neželané pracovné návyky bývajú umocňované práve v open office.
2. Workoholický bacilonosič
„Za najväčšiu zlobu a vrchol neohľaduplnosti považujem, keď zamestnanec zotrváva v práci napriek tomu, že je chorý,“ hovorí Katarína Zemanová z portálu Kariera.sk. Chorľavec tým zbytočne predlžuje dobu vlastného vyliečenia. Večné smrkanie a kašeľ sú rušivé a obťažujúce, produktivita práce nízka, riziko prenosu infekcie na kolegov vysoké.
„Predstava, že v očiach svojich kolegov či nadriadených bude figurovať ako zodpovedný pracovník, je mylná. Pocit vlastnej nenahraditeľnosti je falošný,“ zdôrazňuje.
Keď už je neskoro a všetci zamestnanci sú neodvrátiteľne nakazení, je fajn umožniť im prečkať najhoršie dni doma. Ponúka sa napríklad home office, a to najmä v prípadoch, kedy je zamestnanec síce pracovne použiteľný, sprievodné znaky ochorenia by však boli pre okolie otravné.
„Alebo takzvané sick days, ktoré umožnia, napríklad v kombinácii s víkendom, preliečiť sa v pokoji bez toho, aby si zamestnanec musel čerpať riadnu dovolenku alebo kvôli pracovnej neschopenke stráviť deň u praktického lekára so ´smrteľnou´ chorobou (nádchou),“ navrhuje K. Zemanová.
3. Antibiotiká ma nezastavia!
Existuje viacero spôsobov, ako takéto situácie riešiť a predchádzať im. „Napríklad motivovať a podporovať u zamestnancov zdravý životný štýl a športové aktivity. Nielen módnou vlnou, ale účinnou prevenciou sú voľné poukážky do fitness centier, spoločné behanie, plávanie, kurzy racionálneho varenia na pracovisku,“ vymenúva K. Zemanová.
Investícia do takýchto benefitov sa zamestnávateľovi vráti v podobe zdravších, dravších, pozitívne naladených a na cieľ orientovanejších zamestnancov.
„Ak máme kolegu, ktorý vytrvalo chodí do práce, kašľajúc a smrkajúc, prípadne sa ešte chváli tým, že pracuje aj napriek predpísaným antibiotikám, je vhodné požiadať nadriadeného, aby sa s chorým kolegom dohodol na niektorom z vyššie spomínaných riešení,“ navrhuje K. Zemanová.
4. Krst klimatizačnou vojnou
Veľkým záchrancom v horúčavách je klimatizácia, ale každý má inú predstavu o tom, koľko by malo byť v kancelárii stupňov.
„Niekedy dávno sme boli v priestoroch, kde v lete bolo horúco a v zime veľmi chladno. Pracovníci to, samozrejme, často kritizovali. Keď sme sa presťahovali do luxusnejších priestorov s klimatizáciou, zrazu som prekvapene zistil, že klimatizáciu nepoužívajú z rôznych iracionálnych dôvodov,“ hovorí zo skúsenosti Ľ. Dranga.
Kancelárske vojny týkajúce sa nastavenia klimatizácie treba riešiť v rámci celého kolektívu, spoločne a otvorene. Vymýšľať stratégie, ako zvýšiť či znížiť teplotu bez toho, aby si to tí druhí všimli a čakať, že to tak zostane, je zbytočné a kontraproduktívne. Tí druhí si to všimnú vždy.
Zdroj: SITA / AP
5. Kto neohluchne, ten príde o rozum
Hlasné prehrávanie hudby cez nekvalitné slúchadlá je zlozvyk priamo z pekla, myslí si K. Zemanová. „Slúchadlá zle izolujúce zvuk do okolia vypúšťajú akustický smog, kvôli ktorému je veľmi ťažké sa sústrediť a jediná možnosť, ako ho prebiť, je nasadiť si vlastné slúchadlá, ktoré izolujú zvuky oboma smermi a veriť, že z nich časom neohluchneme.“
Pustiť rádio je ešte zákernejší spôsob, ako pokúšať trpezlivosť kolegov. „Iba potichu to pustíme, veď to skoro nie je počuť, to nemôže nikoho obťažovať... Nuž, môže. Z rádia sa valia reklamy, štýl hudby, ktorý nemusí vyhovieť každému, ukričaní moderátori, obľúbená pesnička, ktorú si nemôžete vypočuť naplno a iba zbytočne rozptýli vašu pozornosť,“ varuje K. Zemanová.
Nežiaduce zlozvyky netreba preto bagatelizovať, ovplyvňujú totiž vzťahy na pracovisku, kariéru či dynamiku tímu, dodáva A. Podstrelencová.
Ako ďalej odporúča K. Zemanová, ak máte kolegu, ktorý vytrvalo vypúšťa akustický smog, posielajte mu internetové odkazy či podsúvajte letáky na výhodné ceny kvalitných slúchadiel, požiadajte ho priamo o stíšenie hudby a požadujte to tak často, až kým nerezignuje a kvalitné slúchadlá si nekúpi.
6. Trauma poriadkumilovných
„Zlozvyky si pracovníci buď uvedomujú, alebo nie, a ich kolegovia ich buď vnímajú, alebo nie. Najhoršia kombinácia je, keď si zlozvyky pracovníci neuvedomujú, pričom ich kolegovia ich vnímajú,“ zafilozofoval si M. Perun.
„Čo dokáže vytočiť, je určite neumytá šálka od kávy zabudnutá v kuchynke. Tí poriadkumilovní z toho môžu mať aj trochu traumu. Samostatná kapitola je osobná hygiena. Ako to tomu kolegovi vysvetliť, že sa má častejšie sprchovať bez toho, aby sa neurazil? Iné riešenie, ako poveriť najsmelšieho, aby mu to povedal priamo, nie je,“ vysvetľuje Ľ. Dranga.
7. Vône, pachy, smrady a klobásy v mikrovlnke
Konzumácia aromatických jedál dokáže za minútu spraviť z pracoviska závodnú jedáleň v tom najhoršom zmysle slova. „V našej spoločnosti sa už niekoľko rokov traduje príhoda ´Ako kolegyňa klobásu v mikrovlnke varila.´ Nikto nebol z intenzívneho pachu nadšený a najmenej tí, ktorí mali v tom čase dohodnuté pracovné stretnutie,“ opisuje K. Zemanová.
HR manažérka jednoznačne odporúča obedovať mimo kancelárie. „To však môže byť, vzhľadom na častú nekvalitu obedových menu v blízkych reštauráciách, náročnou až nesplniteľnou misiou,“ dodáva pomimo.
Ďalším riešením je používanie zdravého rozumu a empatie pri plánovaní svojho obedového menu z vlastnej kuchyne. Kolegovia určite ocenia, ak pri plánovaní vynikajúceho obeda vynecháte cibuľu, cesnak, vajcia, tlačenku, tuniaka z konzervy, olomoucké syrčeky či varenú kapustu. Zamestnávateľ zasa môže prispieť kuchynkou a jedálňou dostatočne oddelenou od pracoviska.
8. Deodorant ako darček
Všetko záleží od vzájomnej komunikácie spolupracovníkov, upozorňuje M. Perun. Kým na začiatku môžete na zlozvyky upozorňovať nenápadne, opatrne a diplomaticky, neskôr už trvajte na odstránení zlozvykov dôraznejšie a radikálnejšie.
„Ak sa kolega nadmerne potí, naznačte mu to kúpením deodorantu, ktorý mu položíte na stôl. Spraviť by to mal kolega, ktorému to najviac prekáža,“ uvádza príklad M. Perun.
Vždy je určite vhodnejšie a čestnejšie zvoliť osobnú komunikáciu a nepísať anonymné e-maily či SMS-ky. Pokiaľ zlozvyky kolegu nikoho neohrozujú na zdraví, skúste to riešiť v sebe.
9. Tolerantnosť nemáme v krvi
Ak zdravý tím dopĺňa spoločný cieľ, dokážu si so zlozvykmi všetci rýchlo a efektívne poradiť. „Zlozvyky jednotlivcov sa stávajú úsmevnými príbehmi na firemnom večierku. Ak však existujú skupinky a chýba tolerancia, zlozvyky sa rozvinú vo vzájomnú antipatiu a ohrozia výkon a pracovnú atmosféru vo firme,“ varuje Ľ. Dranga.
Všeobecne môžeme povedať, že ľudom klesá tolerancia, predchádzajúca generácia bola podstatne odolnejšia a tolerantnejšia, naznačuje M. Perun. Riešením môže byť popracovať aj na sebe a pri niektorých zlozvykoch sa skúsiť nad ne povzniesť.
„Ak váš kolega-sused má veľký neporiadok, môžete sa presadiť. Ak niekto jedáva aromatickejšie jedlá na pracovnom mieste, môžete sa vtedy ísť najesť do kuchynky alebo sa prejsť. Otázkou však je, dokedy budeme ukrajovať svoju osobnú slobodu na úkor iného,“ dodáva M. Perun.
V akútnych prípadoch platí, že pokiaľ neexistuje iná účinnejšia alternatíva, poradiť sa s nadriadeným môže byť niekedy jediné východisko. „Manažéri často riešia v tíme hlasné telefonovanie, nezvyčajné zvuky, piesne zvoniaceho telefónu, aromatické jedlo ešte z nedele, cigaretový pach, šírenie chrípkovej infekcie či fámy medzi kolegami,“ potvrdzuje A. Podstrelencová.
