Prečo vlastne vydávate knihy? Čo je nové v nejakej oblasti by sa dalo zhrnúť aj do väčšieho článku na webe. Navyše, kniha je pomalé médium a kým vyjde, tak „nové“ už môže byť staré.
Výhoda knihy oproti iným žánrom je v tom, že je to síce pomalé, ale uzavreté médium. V porovnaní s internetom je uzavretosť knihy veľkou výhodou aj do budúcnosti, aj keby už nešlo o tlačené knihy. Uzavretosť toho myšlienkového sveta je dôležitá preto, aby si čitateľ niečo odniesol. Alebo inak: čo si z knihy odnesiete, je veľmi ovplyvnené vašim čitateľským zážitkom v tom uzavretom svete.
Aj článok na internete je uzavretý útvar, nie?
Ale ktorý internetový článok neodkazuje na ďalšie zdroje? A ktorý je na webe sám a nie je ničím obklopený? Sústredenosť, ktorú si vyžaduje čítanie knihy, je veľkou výhodou tohto formátu. A čo sa týka aktuálnosti – teraz pracujeme na téme Čo je nové v umelej inteligencii a tam je časová otázka naozaj problém, pretože každý deň môže byť zverejnený zásadný prelom. Otázka, ako zabezpečiť, aby naše knihy neboli „staré“, súvisí s už spomenutými paradigmatickými zmenami. Ak autor postaví knihu na takýchto veľkých prúdoch, tak nejaké sprievodné menšie zmeny základ nijak nevyvrátia.
Zdroj: Nová beseda
Sledujete ako dnes ľudia konzumujú informácie a ako čítajú? Má to vplyv na to, ako vaše knihy vyzerajú a ako sú štruktúrované?
Keď sme pripravovali prvú knihu z edície Co je nového?, hlavným vstupom bolo, že ľudia stále čítajú, ale majú málo času. Prvý krok, ako túto bariéru odstrániť, je knihu skrátiť. V našom prípade však nejde ani tak o skrátenie ako o zhutnenie. Autori od začiatku píšu na stanovený rozsah, o čom by sa radi rozpísali na dva odstavce, niekedy musia zhutniť do dvoch viet. Čo sa týka čitateľského správania, tak v Česku je situácia zrejme trochu iná ako na Slovensku.
V akom zmysle?
Česko stále patrí medzi krajiny, kde sa veľmi intenzívne číta, existuje vysoké percento ľudí, ktorí veľa čítajú. A je tam aj veľká skupina ľudí, ktorí síce čítajú sporadicky, ale stále siahajú po knihách. Keď idete po Prahe a cestujete mestskou dopravou, všade vidíte ľudí s knihami. Už vizuálne sa teda dá vycítiť, do akej miery kniha v spoločnosti rezonuje. V Česku kniha do verejného priestoru patrí. Ľudia ich nosia so sebou, chcú aby boli prenosné, aby niečo vydržali a aby ich mohli ešte niekomu darovať. Kniha je stále objekt, ktorý je súčasťou každodennosti. Preto je našim cieľom vytvárať knihy, ktoré sú prenosné, príjemné, jednoduché a krásne.
Vytvoriť knihu, ktorá sa príjemne číta a zároveň je nabitá informáciami, nie je jednoduché. Ako vzniká text, ktorý ľudia prečítajú do konca?
Vyberáme si autorov, o ktorých sme presvedčení, že majú rozhľad a schopnosti takú knihu napísať. Keď človeka oslovíme a on či ona na návrh pristúpi, tak sa ešte niekoľkokrát stretneme a voľne sa bavíme o téme a možnej štruktúre. Potom autori odovzdajú osnovu, príbeh, ktorý má kniha priniesť. Následne už samostatne pracujú vlastným štýlom. Redakčný proces pokračuje tým, že texty číta edičná rada, čo sme traja ľudia. Sledujeme či sú texty zrozumiteľné, pripomienkujeme a niekedy sme veľmi drsní.
K textom sa vyjadrujú ďalší ľudia z odboru alebo príbuzných oblastí. Upozornia na nesúlady v argumentácii alebo na chýbajúce fakty. Prichádza práca jazykového redaktora, ktorý rieši štylistiku, zloženie viet a to, ako kniha znie a aký má rytmus. Na konci je jazyková korektorka Jana Křížová, ktorú musím uviesť menovite, pretože podľa mňa vie najlepšie po česky na svete. Okrem toho sa ešte robí fact checking, kedy text prechádza človek, ktorý ho ešte nevidel, overuje citáty, odkazy a mená.
Zdroj: Milan David
