Platí to o českom vydavateľstve literatúry faktu Nová beseda. Vymysleli a založili ho Andrea Slováková a Dana Fajmonová, neskôr tím doplnila Ivana Lukeš Rybanská. Koncept troch Sloveniek – predovšetkým ich edície Co je nového? – spočíva vo vydávaní stručných, prehľadných, odborne fundovaných a tiež jednoducho prenosných a vizuálne príťažlivých knižiek, ktoré zachytávajú aktuálny stav v rôznych vedeckých odboroch a spoločenských sférach. Ideálny formát pre uponáhľaný svet, ktorý nechce ostať úplne hlúpy.
Po dvoch rokoch majú za sebou stostranové náhľady do oblastí vzdelávania, biológie, estetiky či manažmentu, v príprave je umelá inteligencia, psychológia či filmová veda. O tom, ako dnes knihou obslúžiť čitateľa, hovorí Ivana Lukeš Rybanská, ktorá sa v Novej besede stará o produkciu a komunikáciu s autormi.
Ako vám napadol edičný koncept Co je nového?
Ten koncept vznikol z frustrácie a zo zvedavosti. Frustrácia bola v tom, že sme sa často stretávali s vedeckými textami, ktoré akoby ani nevznikli preto, aby ich niekto čítal. A ktoré nemali ambíciu osloviť širšie publikum. Zároveň sme mali veľkú zvedavosť. Ja sa pohybujem v oblasti sociálnych vied, ale chcela by som vedieť, čo sa deje v biológii či fyzike. Mohlo by ma to inšpirovať. Boli to dva protichodné vplyvy – negatívny a pozitívny. Spojili sme ich do konceptu Co je nového?, ktorý je nielen myšlienkový, ale aj formálny.
Zdroj: Nová beseda
Čo rozumiete pod „novým“? Podľa vašich kníh o vzdelávaní a manažmente sa zdá, že ide o označenie zásadnej paradigmatickej zmeny, ktorú knihy vysvetľujú.
Áno. Otázka tiež je, ako rýchlo sa dnes vo vede či spoločnosti paradigmy menia. Niektorí ľudia tvrdia, že rýchlejšie než kedykoľvek predtým. Zároveň v oblastiach ako je manažment a školstvo môžu mať zmeny paradigiem konkrétny dopad na množstvo ľudí. Všeobecne je však našim východiskom to, čo ako nové vidí autor. Pre niektorých je to zmena paradigmy, pre iných to môže byť potreba väčšej kritiky vlastného odboru. Rozhovory s autormi začíname práve otázkou, či sa v ich odbore niečo zásadné zmenilo.
Iné chápanie „nového“ by mohlo byť, že sa len zhrnie vývin v istej oblasti za posledné roky. To by ale zrejme nebolo tak čitateľsky atraktívne.
Dobrá odborná kniha má vždy isté smerovanie z bodu A do bodu B. Vzdelávanie a manažment sú príklady na oblasti, pri ktorých sa pýtame, či v nich už zmena prebehla, práve prebieha, alebo len príde. Našim úmyslom je nepriama podpora toho, aby sa ľudia možnými zmenami zabehaných vecí zaoberali. Nie je to priorita číslo jeden, ale v podtexte kníh to je. Veď ak platí, že dnes ľudia pracujú a vnímajú prácu inak, ako počas priemyselnej revolúcie, tak si naozaj zaslúžime iné riadenie a nastavenie práce. V tomto sú tie knihy istým spôsobom pionierske.
V akom zmysle?
Bola som napríklad na stretnutí českých manažérov, kde boli hlavne kovaní manažéri z 90. rokov. Keď tam náš autor Stanislav Háša hovoril o zmysluplnosti práce, tak sa niektorí z výrobných firiem otriasli a hovorili: „No jasné, tá zmysluplnosť, to je o nás. Ale robotníkom je predsa úplne jedno, aký zmysel má ich práca.“ Zmena paradigmy je však práve v tom priznať si, že aj práca obyčajného robotníka v továrni môže byť zmysluplná. Ide o ten účinok – premýšľať „out of the box“.
Zdroj: Nová beseda
Čím začínate pri knižných projektoch – dobrým autorom alebo témou?
Vyhľadávame témy, ale ak by sme napríklad nenašli dobrého autora pre tému manažmentu, tak by sme sa do toho hneď nepúšťali a trvalo by to dlhšie. Jednou z mojich vysnívaných kníh je Čo je nové v poľnohospodárstve, pretože v tej oblasti sa deje veľa vecí, či už ide o udržanie pôvodných druhov rastlín alebo pestovanie vo veľkomestách. No zatiaľ sme nenašli človeka, ktorý by to bol schopný napísať. Je to alchýmia vyvažovania všetkých vecí – údernej témy, správneho autora a presvedčenia, že dobré knihy môžu v správnom momente k niečomu prispieť.
Predstavujem si, že prídete za vedcom alebo špecialistom, ktorý publikuje odborné texty a poviete mu, či by nenapísal niečo populárnejšie. Ako zareaguje?
Keďže komunikujem s autormi, je to pre mňa najzázračnejší moment. Prídete za niekým, kto je špičkový vedec, a začnete mu rozprávať, že chcete urobiť knihu o tom, čo je nové vo fyzike, a on sa úplne rozžiari. Pretože od neho nikto nikdy nechcel, aby napísal populárno náučnú knihu. A že by mu za to ešte zaplatil. Mnohých vedcov mrzí, že knihy, na ktorých tvrdo pracujú, nakoniec zostávajú niekde v sklade. Dobrý príklad je náš autor, teoretický biológ Anton Markoš, ktorý si povedal, že už kašle na vedecký systém a chce písať knihy, ktoré budú aj jeho baviť. Také, pri ktorých sa môže hrať a miešať biológiu s literatúrou či so semiotikou. Táto sloboda je veľmi dôležitá, pretože vedcom rozväzuje ruky.
Zdroj: Milan David
Popularizácia vedy – napríklad v žurnalistike – nie je vždy vnímaná pozitívne. Kritizuje sa zjednodušovanie či dokonca generovanie nezmyslov. Stretávate sa s takýmito reakciami?
Priamo som sa s tým nestretla. Napísať popularizačný text väčšina oslovených oprávnene vníma ako tú ťažšiu úlohu. Problematickosť popularizácie v žurnalistike však pociťujem. Preto radšej hovoríme, že naše knihy sú písané „prístupne“, „pre širšie publikum“. A to sa dá robiť kvalitne. Edíciou Co je nového? k tomu, dúfam, prispievame. Každá kniha je postavená na vedeckých výskumoch, ktorým autori rozumejú do hĺbky. A nie iba povrchne, ako je to často pri novinároch. Vedcom nejde o bombastické titulky typu „Správne dýchanie vám pomôže od depresie“.
Vstupujeme do toho aj my tým, že robíme fact checking a kontrolujeme tvrdenia autorov. V redakčnom procese sme veľmi prísni na argumentáciu. Takto obchádzame typické chyby popularizácie. Teraz pripravujeme knihu Čo je nové v psychológii a v nej sa autor priamo vysporiadava s populárnou psychológiou. Je to odbor, ktorý zrejme najviac poškodzujú tvrdenia typu, že keď sa budete ráno usmievať do zrkadla, tak budete šťastnejší.
