Nedávno sme písali o start-upe Blinkist, ktorý predáva skrátené verzie non fiction kníh. Ako to vnímate? Napokon, aj vy robíte istú formu komprimácie.

Áno, naše knihy sú tenké, no podstatné je, že obsah a forma musia byť v súlade. V našom prípade to znamená, že obsah vzniká pre danú formu, čo pre Blinkist, ktorí skracujú už existujúce knihy, neplatí. To, čo robia, mi popravde nie je veľmi sympatické. A to nie preto, že ich zhrnutia sú krátke. Niektoré ich texty som čítala a zdali sa mi naopak stále „ukecané“. Čo sa mi nepáči, je, že ma o niečo z knihy oberajú. Ak čítam vedeckú knihu, tak to robím s nejakým cieľom. Buď si z toho chcem niečo vziať pre svoju prax a preto potrebujem veci podrobne rozumieť alebo je to pre mňa výlet do cudzej oblasti a chcem si čítanie užiť. O toto ma oni pripravia. To, čo robia, je síce legitímne, ale nebude to viesť k tomu, aby ľudia viac rozumeli svetu.

V Česku prednedávnom vznikol podobný projekt Smartus, ktorý ponúka „náučné knihy zhrnuté do 30 minút“. Ako by ste zareagovali, ak by do ponuky zaradili aj vaše knihy?

Asi by sme ich hneď nežalovali, no ide o krehký ľad v otázke duševného vlastníctva. Text je výsledkom práce autora a teda jeho majetkom. Tým, že ten obsah niekto spracuje, a to povedzme nie pre vzdelávacie účely, ale komerčné, tak je to problematické. Vydavatelia tlačených kníh nesú na sebe veľké riziko. Ak by k takej situácii ale došlo, tak by ma najprv zaujímalo, akú by to malo podobu a či by to bolo stále také dobré, ako naše knihy.

Na trhu ste dva roky. Ako hodnotíte vašu doterajšiu existenciu?

Od začiatku sa snažíme vydavateľstvo nastaviť tak, aby malo šancu prežiť. V Česku to znamená, že vám konkuruje tritisíc vydavateľov a ročne vyjde 16-tisíc titulov. Robíme však knihy, ktoré sú odlišné od mainstreamu. A ukázalo sa, že o tento typ literatúry je záujem. Teraz nás čaká ďalšia fáza, keď tituly začnú pribúdať a my budeme musieť našu edíciu viac prezentovať ako celok. Našu prácu však nemeriame len v číslach predajnosti, ale aj v účinku, ktorý môžeme mať.

Co je nového ve vzdělávání je dobrý príklad. Kniha Tomáša Feřteka je naša najpredávanejšia. Dôležité však tiež je, že za rok od prvého vydania autor urobil po Česku sto debát, ktorých osou bola jeho kniha. Pri niektorých z nich vznikli aj konflikty, kedy sa zastupitelia školských odborov poburovali, ako si knižnica môže pozvať „takého politického autora“. No boli nútení konfrontovať sa s nepohodlnými myšlienkami a podarilo sa otvoriť diskusiu.

Mohlo by vaše vydavateľstvo fungovať aj na Slovensku?

Myslím, že nie, z viacerých dôvodov. Najočividnejší je rozdiel vo veľkosti publika a vo výsledku ekonomická otázka. Keď vydávame knihy v Česku, tak počítame s tým, že si ich môžu kúpiť aj Slováci. Čo aj robia, ak sa nám podarí zaujať ich obsahom. Opačne to však neplatí. A ani sa to nezmení, keďže počet prekladov zo slovenčiny do češtiny stále a rýchlejšie rastie.