Vývoj v oblasti riadenia ľudí priniesol zásadnú zmenu v tom, ako firmy vnímajú svojich zamestnancov. Kedysi prevládajúci dehumanizujúci prístup, ktorý ignoroval ľudský potenciál, je v súčasnosti nahrádzaný filozofiou založenou na teórii medziľudských vzťahov.
Pandémia covidutento posun urýchlila, keď mnohé firmy zaviedli iniciatívy zamerané na udržanie talentov a zlepšenie pracovného prostredia. Výskumy prestížnych univerzít, ako sú Oxfordská a Harvardská, jednoznačne potvrdzujú, že firemná kultúra má priamy vplyv na dlhodobý rast a finančné výsledky spoločností.
Štúdia z roku 1998 publikovaná v časopise Fortune, ktorú vypracovala Linda Grantová, už vtedy ukázala, že firmy, kde sa zamestnanci cítili šťastní, dosahovali v priemere o tri až deväť percent vyšší ročný výnos ako trhový benchmark. Medzi tieto úspešné spoločnosti sa zaradili aj známe tituly ako Nvidia, Google či Apple.
„V konkurenčnom prostredí odvetví ako maloobchod, pohostinstvo a finančné služby je spokojnosť zamestnancov kľúčovým faktorom pre udržanie zákazníkov a dosahovanie obchodných cieľov,“ uvádza sa v súvisiacej správe Oxfordskej a Harvardskej univerzity.
Z prieskumov vyplýva, že aj zdanlivo malé zmeny v pracovnom prostredí môžu výrazne ovplyvniť celkovú produktivitu a šťastie pracovníkov. Napríklad, ako ukazuje štúdia z University of Warwick, jednoduché gestá, ako poskytnutie občerstvenia, môžu viesť až k 12-percentnému nárastu výkonu.
„Tradičné modely motivácie založené na finančných odmenách už nestačia na to, aby uspokojili dnešných zamestnancov. V mnohých pracoviskách sú potrebné sofistikovanejšie prístupy, ktoré berú do úvahy individuálne potreby moderných pracovísk,” tvrdí profesor na London Business School Alex Edmans.
Skrytý trik, ktorým firmy ušetria na zamestnancoch
Za finančnými ukazovateľmi sa skrýva viac
Investičná spoločnosť Irrational Capital postavila svoju stratégiu na presvedčení, že šťastní zamestnanci sú kľúčom k silným finančným výsledkom firiem. V spolupráci s Harbor Capital spustila tri burzovo obchodované fondy, zamerané na podniky s vysokou úrovňou ľudského kapitálu. Ich investičný model pritom hodnotí viaceré faktory, vrátane efektívnosti, inovatívnosti, emocionálnej angažovanosti zamestnancov a externých benefitov.
Vlajkový fond HAPI, zameraný na veľké spoločnosti, od svojho spustenia v roku 2022 prekonal nielen väčšinu konkurentov, ale aj širší akciový trh, pričom aktuálne je pod jeho správou vyše 340 miliónov dolárov. Tento úspech je však do značnej miery výsledkom silného zastúpenia technologických gigantov, ktorí sa vyznačujú rýchlym rastom.
Na druhej strane, fond HAPS, ktorý sa sústredí na menšie spoločnosti, nedokázal replikovať rovnaké výsledky, hoci bol taktiež orientovaný na sentiment zamestnancov.
„Veľké spoločnosti majú nespornú výhodu v oblasti zberu a analýzy dát o spokojnosti zamestnancov. Vďaka väčším finančným prostriedkom a kapacitám dokážu efektívnejšie implementovať zistenia a zlepšiť pracovné prostredie,” vysvetľujú trhoví stratégovia Keyia Burtonová zo spoločnosti Gartner a Khuram Chaudhry z JPMorgan.
Mnohí investori podceňujú kvalitatívne faktory, ako napríklad spokojnosť zamestnancov, a sústredia sa skôr na krátkodobé finančné zisky. Dlhodobý potenciál firiem s kvalitnou firemnou kultúrou však nie je zanedbateľný.
„Zatiaľ čo finančné reporty poskytujú kľúčové čísla, pre individuálnych investorov je náročné získať komplexný obraz o firemnej kultúre. Nezávislé hodnotenia a online recenzie môžu byť zaujímavým zdrojom informácií, no nemali by byť jediným nástrojom pri analýze,” konštatuje Jennifer Johnson pre portál Investors Chronicle.
