Spisovateľ M. Gladwell vyzdvihol teóriu vo svojej knihe Outliers (v slovenskom preklade vyšla pod názvom Výnimoční), pričom vychádzala zo štúdií, ktoré sa zaoberali súvislosťami medzi pracovným výkonom a praxou. V rámci štúdie výskumníci sledovali detských huslistov postupom času až do ich 20 roku života. Zistili, že elitnými umelcami sa stali tí, ktorí v priemere trávili hraním práve spomínaných 10-tisíc hodín, zatiaľ čo huslisti, ktorí odohrali v priemere len 4-tisíc hodín, sa zaradili do kategórie menej schopných.
Anders Ericsson, jeden z tvorcov štúdie, ale pripustil, že išlo len o priemerné číslo a že mnohým hudobníkom v závislosti od talentu postačovalo aj menej hodín praxe, uvádza server BBC. Preto sa od Gladwellovej knihy dištancoval a vyhlásil, že zovšeobecnenie na magické číslo osobne neuznáva a ako tvrdenie ho pripisuje čisto M. Gladwellovi. Taktiež zdôraznil, že dôležitá je kvalita praxe.
M. Gladwell teóriu podporil viacerými príkladmi zo sveta úspešných ľudí, napríklad Billom Gatesom, ktorý, ako uvádza v knihe, v období mladosti mal prostredníctvom známostí k dispozícii viac času venovať sa počítačom ako bežný teenager v jeho veku. Alebo so skupinou Beatles, ktorá podľa M. Gladwella vďačí za úspech najmä neustálymi živými vystúpeniami v baroch ešte predtým, než sa z nich stali hudobné legendy.
Malcolm Gladwell Zdroj: SITA / AP
Génius sa nerodí, ale sa ním stáva
Autor poukazuje aj na to, že samotný talent nestačí. „Zázrační“ a talentovaní ľudia potrebujú vynakladať obrovské množstvo času a práce, aby sa stali výnimoční. Podľa M. Gladwella sa človek ako génius nenarodí, ale sa ním stáva. Zároveň pripúšťa, že 10-tisíc hodín úmyselnej praxe sa kvôli genetickým predpokladom netýka športu.
„Stretla som sa s touto teóriou. Tých 10-tisíc hodín vychádza približne tak na 8 až 10 rokov práce a počas nej sa ľudia dokážu vypracovať na naozaj úspešných expertov,“ myslí si Mária Rusková, HR manažérka a konzultantka zo spoločnosti Quick’n’Smart Solutions. „Na druhej strane, meniacou sa dobou sa vypracovanie na vrchol môže aj urýchliť.“
Podobný názor zastáva aj podnikateľ Andrej Glézl zo spoločnosti Datamolino, ktorá vznikla ako start-up. „Desaťtisícová hranica mi príde pravdepodobná. Človek má vyššiu šancu si počas tých rokov uvedomiť svoje chyby a nedostatky a snažiť sa ich napraviť, dochádza k lepšiemu sebapoznaniu.“
Gladwellovo tvrdenie, ktoré mnohí označujú za provokatívne, však v súčasnosti sprevádza viacero pochybností. Portál Business Insider, ktorý kanadského spisovateľa cituje, upozorňuje, že prax nie je postačujúcou podmienkou úspechu: „Mohol by som hrať šach aj sto rokov a nikdy nebudem veľmajster. Pointa je jednoducho v tom, že prirodzená schopnosť, nadanie, vyžaduje obrovskú investíciu času, aby bol úspech očividný.“
„Talent tvorí desať percent úspechu, zvyšných 90 percent je tvrdá práca,“ myslí si A. Glézl. „Ten, čo má talent a nerozvíja ho, nedosiahne požadovaný úspech či výsledky. Ak človek nemá talent, ale bude na sebe pracovať, výsledky sa určite dostavia, aj keď nebude výrazne vyčnievať.“
Šach pravidlá má, kariéra nie
Nová spoločná štúdia amerických univerzít Gladwellovo tvrdenie spochybňuje. Výskumníci vďaka spoločnému vyhodnoteniu viac ako 80 predošlých prieskumov a publikácií zistili, že úmyselná prax v závislosti od rozličných oblastí ovplyvňuje celkový úspech iba menším podielom.
Štúdia sa pritom zamerala na hudbu, šport, vzdelávanie, hry a profesie. Úmyselnú prax môžeme využiť najmä pri hrách, pretože pri nich je stanovená stabilná schéma, nemenné pravidlá, ktoré sa dajú opakovaním nacvičiť, a tak sa môže človek zlepšovať, uvádza Business Insider. Naopak, v podnikaní a kariére nie sú stanovené žiadne všeobecné návody či schémy, po ktorých dodržaní sa nutne dostaví úspech.
„Niet pochýb o tom, že úmyselná prax je dôležitá najmä zo štatistického a teoretického hľadiska,“ cituje portál Brooka Macnamaru, vedúceho autora štúdie. „Nie je však taká dôležitá, ako niektorí argumentujú.“
Prax nie je všetko
Neistoty ohľadom toho, či sa úspešní ľudia rodia, alebo si musia úspech „nacvičiť“, má aj psychológ David Hambrick. Vo svojej štúdii, kde na pozíciu pokusných králikov opäť dosadil hudobníkov a taktiež hráčov šachu, vysvetľuje, že prax zohráva len tretinovú úlohu z celkového úspechu.
D. Hambrick spracoval informácie o účastníkoch štúdie a zistil, že šachoví majstri strávili cvičením a hraním od 832 do 24 284 hodín, hudobníci od 10-tisíc do 30-tisíc hodín. Rozsiahla škála odtrénovaných hodín je dostatočným dôvodom na spochybnenie Gladwellovho pravidla, uvádza server National Geographic.
Iné štúdie naznačujú, že okrem odpracovaných či odtrénovaných hodín závisí úspech od individuálnych rozdielov, či už ide o socioekonomické faktory, inteligenciu alebo iné. Psychológ Phillip Ackerman sa obáva, že ak človek dodržiava zásadu 10-tisíc hodín a bude neustále „cvičiť“ v tejto viere, nakoniec sa aj tak môže dočkať zlyhania.
„Šance budete mať lepšie, ale nie je príliš pravdepodobné, že získate titul PhD. v časticovej fyzike, ak máte hodnotu IQ 70 bodov.“ P. Ackerman ďalej potvrdzuje, že prax je len jedna zo zložiek úspechu. Do pozornosti dáva aj kombináciu motivácie, dobrého načasovania a taktiež aj šťastia.
