Zákonník práce berie mnohým ľuďom isté výhody. Firmy sa vyrovnávajú s novinkami

Zamestnávateľ bude môcť prepustiť zamestnanca aj kvôli dosiahnutiu veku 65 rokov, ak tento nadobudne nárok na starobný dôchodok. Rozvedený rodič nemá po novom nárok na 5 týždňov dovolenky, ale len na 4 týždne, ak súd zveril dieťa do starostlivosti druhému rodičovi. Zamestnanci, ktorí sa nestravujú vo firemnej kantíne, si môžu vybrať až z piatich foriem príspevku na stravovanie.

Novela Zákonníka práce z dielne rezortu práce pod vedením Milana Krajniaka od marca prináša neustále nové zmeny i nejasností, nábeh nových zmien do praxe môže trvať mesiace. Ukazuje sa, že sľubované odbúravanie administratívy a zjednodušovanie pravidiel pre biznis prostredie nebude také jednoduché. Na Slovensku figurovalo vlani priemerne od januára do októbra 2020, podľa dát Sociálnej poisťovne, 187 727 zamestnávateľov a 2 023 341 zamestnancov.

Možnosť výpovede nad 65 rokov

Zákonník práce pozná viacero dôvodov, za akých zamestnávateľ môže dať výpoveď zamestnancovi, aj pracovník firme. Od júna 2017 je dosiahnutie veku 65 rokov jedným z dôvodov skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Podobný systém sa tak zavádza aj pre pracovnoprávne vzťahy upravené novelou. Poslanci zmenu presadili bez diskusie a cez extra krátke legislatívne konanie, ktoré trvalo asi 12 hodín.

„Novým dôvodom pre výpoveď zamestnancovi bude jeho dovŕšenie veku 65 rokov. To znamená, že zamestnávateľ môže zamestnancovi po dovŕšení 65. rokov dať výpoveď,“ spresňuje Ivan Zizič, Country manager spoločnosti Elanor Slovakia.

Čo to reálne znamená v praxi? Firma môže dať zamestnancovi výpoveď, ak dovŕši 65 rokov a súčasne dosiahne vek určený na nárok na starobnú penziu. Obe podmienky musia byť splnené súčasne. Zamestnancovi však vtedy prináleží nárok na odstupné, podľa toho, koľko rokov vo firme odpracoval.

Zjednodušiť prepúšťanie starších sa nepáči ani Konfederácii odborových zväzov. Podľa nej zamestnanci tak za tejto vlády postupne prišli o automat na výpočet minimálnej mzdy, odpojili sa príplatky od minimálnej mzdy, znížili sa minimálne mzdové nároky, sťažilo sa pôsobenie odborov u zamestnávateľa.

„Zrušilo sa rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, zmenilo sa pôsobenie zástupcov zamestnancov v tripartite. A po novom budú môcť starší ľudia, ktorí dovŕšili 65 rokov a majú nárok na starobný dôchodok, dostať v práci výpoveď,“ uvádza sa v stanovisku konfederácie.

Zmena interných pravidiel a smerníc

Firma, ktorá nezabezpečí od marca stravovanie vo vlastnom či inom stravovacom zariadení, musí zamestnancom umožniť vybrať si medzi poskytnutím stravných lístkov alebo finančným príspevkom na stravu, pričom ten bude súčasťou jeho čistej mzdy. Ten sa musí poskytovať vopred v reálnom čase, najmenej v hodnote 2,11 eura (teda 55 % minimálnej možnej hodnoty stravného lístka), najviac však 2,81 eura na jednu zmenu. Príspevok je pre zamestnanca oslobodený od dane a odvodov.

Zamestnanec bude viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov. Maximálna provízia pri nákupe stravných lístkov sa od marca 2021 znížila z 3 percent na 2 percentá ich hodnoty. Zároveň od 1. januára 2023 budú musieť mať stravné lístky elektronickú podobu namiesto súčasnej papierovej.

Na zvýšenú byrokraciu vo firmách v súvislosti s možnosťou výberu každého zamestnanca upozorňuje dlhodobo aj Asociácia priemyselných zväzov (APZ). Jej generálny sekretár Andrej Lacz si myslí, že voľba by mala byť jednotná v rámci všetkých zamestnancov firmy.

„Buď teda bude firma poskytovať všetkým gastrolístky alebo financie. Odporúčame zamestnávateľom, aby si hneď od začiatku stanovili interné pravidlá formou interných smerníc a postupov,“ objasňuje A. Lacz pre TREND.

Až päť foriem príspevku na stravu

Pre menšie spoločnosti môže byť zabezpečenie výberu relatívne rýchle, avšak u veľkých firiem ich personálne alebo mzdové oddelenie budú čeliť zvýšenému tlaku na administráciu a zmenu údajov v systéme. „Administratívne ide o nezanedbateľný počet nových úkonov,“ podotýka A. Lacz.

V praxi sa už teraz vynárajú viaceré otázky. Napríklad, či vyplácať financie na účet zamestnancov, alebo v hotovosti z pokladne. Tí, ktorí sa nestravujú vo firemnej kantíne, si budú môcť vybrať až z piatich foriem príspevku na stravu. 

Konkrétne ide o stravné lístky, stravovaciu kartu, finančný príspevok v hotovosti, finančný príspevok na účet či dovoz jedla do firmy. Čiže možno očakávať, že podniky budú poskytovať paralelne viaceré formy príspevku, čo nebude práve najjednoduchšie.  Zamestnanci zase nemajú jasno v tom, či je finančný príspevok chránený pred exekúciami, upozorňuje Asociácia moderných benefitov (AMOBE).

Podľa Združenia účtovníkov Slovenska pri zamestnancoch, ktorí majú exekúcie, je stravný lístok vhodnejšou alternatívou. Zabezpečené stravovanie vo vlastnom či zmluvnom stravovacom zariadení, prípadne cez gastrolístky, nie je totiž možné exekuovať. Exekútor pri „blokácii“ bankového účtu nevie rozlíšiť, ktorá časť financií dlžníka bola mzda a ktorá finančným príspevkom na stravu. 

Pokiaľ má niekto zmluvu o nákupe gastrolístkov s emitentom gastrolístkov, stačí, aby finančné príspevky začal poskytovať až po jej skončení, prípadne najneskôr od 1. januára 2022.  Ideálne je to po dohode so zamestnancami, respektíve ich zástupcami, vyriešiť vnútorným predpisom, radí Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ SR).

„Koniec-koncov tak, ako sa na základe dohody so zamestnancami riešia iné otázky týkajúce sa pracovných vzťahov, napríklad sociálne benefity, počet dní dovolenky nad rámec zákona a podobne,“ konštatuje M. Hošták pre TREND.

Home office funguje po novom

Novela od marca tiež jasne vymedzuje prácu z domu a príležitostnú prácu. Ak zamestnanec po dohode so zamestnávateľom bude pri domáckej práci respektíve pri telepráci využívať vlastné zariadenie, zamestnávateľ mu bude uhrádzať podľa podmienok dohodnutých v pracovnej alebo v kolektívnej zmluve preukázateľne zvýšené výdavky spojené s jeho používaním, konštatuje Veronika Pažičová, hovorkyňa rezortu práce.

Ako však ukázala najnovšia analýza spoločnosti Wood & Company, iba 29 percent pracovných miest na Slovensku je možné vykonávať na diaľku. Najväčší potenciál pre prácu z domu majú odvetvia ako informácie a komunikácia, administratívne služby alebo finančné a poisťovacie činnosti, upozorňuje analytička spoločnosti Eva Sadovská.

Prax ukáže, ako sa s nárokmi novely Zákonníka práce vyrovnajú zamestnávatelia, myslia si to členovia Slovenskej komory daňových poradcov (SKDP). Trochu nejasné je napríklad rozlišovanie medzi trvalou a príležitostnou prácou z domu. Trvalá práca musí mať charakter pravidelnej práce a byť dohodnutá v pracovnej zmluve, uviedol Radovan Ihnát z komory s tým, že otázne je, čo je to pravidelnosť. Nie je totiž zreteľné, či to musia byť fixné dni, napríklad pondelok a piatok, alebo či stačí stanoviť, že to budú dva dni v týždni.

Zamestnanec si môže po novom sám určiť, odkiaľ bude prácu vykonávať. Bude sa môcť „odpojiť“, teda nemusí pracovať mimo pracovného času, ak nepôjde o prácu nadčas alebo pracovnú pohotovosť. Pri domácej práci či telepráci mu zamestnávateľ musí zabezpečiť pracovné prostriedky.

Ak to nevie splniť, môže sa so zamestnancom dohodnúť, že ten bude používať vlastné, ale nevyhne sa úhrade zvýšených výdavkov spojených s používaním vlastných prostriedkov. Akým spôsobom sa na tom však dohodnú, je len na nich, zákon to neurčuje. Isté však je, že to bude vyžadovať opäť zvýšenú administratívu vo firmách.

Pre rozvedených menej dovolenky

Zákonník práce presne stanovuje, že základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Ak niekto do konca tohto roka dovŕši najmenej 33 rokov, má nárok na 5 týždňov voľna, stačí odpracovať aspoň 60 dní v roku. Od vlaňajška platí, že tí, ktorí nedovŕšili uvedený vek, avšak trvalo sa starajú o dieťa, majú tiež nárok na 25 dní dovolenky.

Vláda Igora Matoviča však túto podmienku od marca oklieštila. Zamestnanec sa musí osobne starať o vlastné neplnoleté dieťa, vrátane striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, alebo ak mu bolo zverené na základe rozhodnutia súdu.

Rozvedený zamestnanec nemá nárok na 5 týždňov dovolenky, ak súd zveril po rozvode dieťa do starostlivosti druhému rodičovi, poznamenáva I. Zizič. Platí však, že zamestnanec má napríklad nárok na 5 týždňov dovolenky, ak sa osobne stará o vlastné dieťa bez ohľadu, či je s partnerom zosobášený. Zánik trvalej starostlivosti o dieťa musí bez zbytočného odkladu zamestnanec písomne oznámiť zamestnávateľovi.

Študenti budú brigádovať ľahšie

Študenti si môžu počas roka privyrábať jednoduchšie než predtým. Od 1. marca 2021 môžu tí, ktorí sú starší ako 15 rokov s neukončenou povinnou školskou dochádzkou vykonávať ľahké práce. Zamestnávateľ však na uzatvorenie vzťahu s nimi bude musieť získať povolenie od inšpektorátu práce.

Žiak strednej školy a študent dennej formy vysokoškolského štúdia má po novom štatút študenta, aby mohol pracovať na dohodu o brigádnickej práci študentov až do 31. októbra toho roka, kedy riadne ukončil štúdium na strednej škole. Takisto sa to týka prvého stupňa vysokoškolského štúdia v dennej forme. Treba však doložiť firme doklad o riadnom skončení štúdia.