Za nízku efektivitu firmy nemôžu iba zamestnanci. Zodpovední sú schovaní inde

Stihnúť viac práce za rovnaký či dokonca kratší čas je snom každej firmy. V praxi však tento scenár naráža nielen na bežné problémy zamestnancov, ako je napríklad ochorenie alebo starosti v rodine, ale aj nedostatky na strane manažmentu.

Chyby manažmentu

HR manažérka a členka predstavenstva platformy HRcomm Zuzana Boorová totiž medzi typické dôvody zníženej efektivity práce zamestnancov zaraďuje aj nesprávne riadenie a zlú organizáciu práce. Tie sa prejavujú najmä formou neefektívneho riadenia a zbytočnej byrokracie, ale aj nedostatočnou informovanosťou a transparentnosťou vo firme.

Často sa stáva, že zamestnanci nemajú jasne nastavený rozsah zodpovedností a kompetencií. Preto namiesto plnenia úloh strácajú čas tým, že sa snažia napríklad zistiť, kto je za daný projekt zodpovedný alebo koho majú pri novom probléme kontaktovať. Na takejto neefektivite sa podieľa aj nekvalitná firemná kultúra, v rámci ktorej sú napríklad pracovníci za chyby trestaní alebo povyšovaní na základe sympatií.

Časté dôvody zníženej efektivity práce zamestnancov

• nejasne nastavené ciele a očakávania zo strany manažéra
• neférové alebo nedostatočné odmeňovanie
• nedostatok príležitostí na kariérny rast
• nedostatok uznania a pochvaly
• nudná a stereotypná práca
• vysoká miera stresu a psychická záťaž
• nepriaznivé pracovné podmienky (hluk, prach, teplota)
• rušivé vplyvy na pracovisku
• zastarané technológie a neefektívne procesy

Prameň: Zuzana Boorová, HR Manažérka a členka predstavenstva HRcomm

Údaje z prieskumov Spoločnosti pre manažment ľudských zdrojov (Society for Human Resource Management) ukazujú, že takéto prostredie vedie nielen k zníženej efektivite práce, ale z dlhodobého hľadiska aj k zvýšenej práceneschopnosti a takzvanému prezentizmu. V praxi tento fenomén vystihujú zamestnanci, ktorí sa síce do práce dostavia, ale pre spomínané dôvody žiadnu zmysluplnú aktivitu nevykonávajú.

Osobitnou kapitolou následkov je zvýšená fluktuácia zamestnancov. Zahraničné prieskumy spomínanej spoločnosti ukazujú, že počas rokov 2014 až 2019 minuli americké firmy na riešenie tohto problému takmer 225 miliárd dolárov. Údaje o sume v slovenských podmienkach nie sú známe. Bez ohľadu na krajinu však platí, že zamestnávatelia si takýto prístup už dovoliť nemôžu.

Okrem ekonomických či geopolitických zmien totiž v posledných rokoch došlo k zásadnému vývoju aj na trhu práce. Len nezamestnanosť za posledných desať rokov klesla približne zo štrnástich na šesť percent. Ak sa k tomu priráta celosvetový demografický vývoj či predčasný odchod Slovákov do dôchodku, skutočne platí, že fluktuácia stojí firmy čoraz viac zdrojov.

Vedúci a spätná väzba